Floristické a produkčné zmeny v pratocenóze po prerušení hnojenia


Ján JANČOVIČ, Ľuboš VOZÁR, Eva ĎURKOVÁ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v angličtine
(6 tab., 15 ref.)

    Pestré trávne spoločenstvo sa počas ôsmich rokov hnojenia stupňovanými dávkami dusíka mení na trávny porast so 71 až 84% podielom tráv. Fosforečno-draselné hnojenie podporuje rozvoj dvojklíčnolistových druhov a podiel tráv klesá. Po trojročnom prerušení hnojenia je nehnojený porast charakteristický takmer 50% podielom dvojklíčnolistových druhov, ustupujú trávne druhy (Festuca pratensis, Festuca rubra) a v poraste sa rozširuje mach (20%). V poraste hnojenom pred prerušením PK-hnojivami výrazne klesá podiel leguminóz (o 24%) a zvyšuje sa pokryvnosť ostatných lúčnych bylín a tráv. Prerušenie hnojenia minimálne ovplyvnilo porast s 240 kg/ha, i keď znížením pokryvnosti tráv (o 8%) a ostatných bylín (o 2,5%) sa porast preriedil. Absencia hnojenia ovplyvnila produkciu sušiny, čo sa prejavilo zvlášť v druhom a treťom roku prerušenia. Prudké zníženie úrod sušiny sa však zaznamenalo v roku po prerušení v rozpätí od 40 do 72%. Absencia hnojenia negatívne ovplyvňuje vývoj produktivity, kvalitu a floristickú skladbu trávnej fytocenózy. Minimálnym využitím trávneho porastu začína už v druhom roku po prerušení proces sekundárnej sukcesie

Kľúčové slová: trvalý trávny porast, floristické zloženie, produkcia sušiny, prerušenie minerálneho hnojenia

Kontaktná adresa: doc.Ing. Ján Jančovič, PhD., Katedra krmovinárstva, Agronomická fakulta SPU, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087-6508 234

Späť





Vplyv pomaly pôsobiacich dusíkatých hnojív na vyplavovanie N-NO3- a N-HN4+ v podmienkach lyzimetrického pokusu


Jaroslav NOSKOVIČ, Jana PORHAJAŠOVÁ, Jana URMINSKÁ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v angličtine
(6 tab., 10 ref.)

    V laboratórnom lyzimetrickom pokuse sa sladoval vplyv pomaly pôsobiacich dusíkatých hnojív na migráciu živín. Sledovalo sa vyplavovanie anorganických foriem dusíka v závislosti od formy aplikovaného dusíkatého hnojiva (liadok amónny s dolomitom, močovino-formaldehydové kondenzáty s rôznym indexom aktivity). Získané výsledky potvrdili závislosť vyplavovania anorganických foriem dusíka od druhu aplikovaného priemyselného hnojiva. Výrazný vplyv na vyplavovanie dusíka má index aktivity močovino-formaldehydových hnojív. Najintenzívnejšia migrácia nastáva vo variantoch s ľahko rozpustnými priemyselnými hnojivami

Kľúčové slová: dusičnany, močovino-formaldehydové kondenzáty, index aktivity, migrácia, vyplavovanie, lyzimetrický pokus

Kontaktná adresa: Ing. Jaroslav Noskovič, CSc., Katedra ochrany životného prostredia a zoológie, Agronomická fakulta, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087-6508 422

Späť





Vplyv umelej zvukovej stimulácie s rôznym začiatkom pôsobenia na liahnutie kurčiat hybridu ISA 715 VEDETTE


Ladislav VETERÁNY, Svätoslav HLUCHÝ, Ján WEIS   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v angličtine
(1 tab., 9 ref.)

    Sledoval sa vplyv umelej zvukovej stimulácie s rôznym začiatkom pôsobenia na liahnutie kurčiat hybrida ISA 715 VEDETTE. Na stimuláciu sme použili elektronický generátor zvuku s amplitúdou výkonu 1250 mV a časom 176 ms. V kontrolnej skupine sme násadové vajcia (88 kusov) zvukovo nestimulovali, násadové vajcia v pokusných skupinách (88 kusov v každej) sme zvukovo stimulovali. Prvá pokusná skupina začala so zvukovou stimuláciou v 385. hodinu inkubácie, druhá v 409. hodine inkubácie, tretia v 433. hodine inkubácie a štvrtá v 457. hodine inkubácie. Experiment sa opakoval štyrikrát. Najkratšie časy sme dosiahli v tretej pokusnej skupine , kde sa kurčatá začali kľuvať po 495,75+-2,41 hodine inkubácie (rozdiel bol v porovnaní s kontrolnou skupinou štatisticky preukazný). Vykľuvanie celej tretej skupiny kurčiat trvalo 11,75+-0,83 hodín. Celá skupina kurčiat sa vyliahla za 507,50+-3,02 hodiny. Naše výsledky ukázali, že najvhodnejší čas pre začiatok umelej zvukovej stimulácie je 19. deň, resp. 433 hodina inkubácie. Vplyvom zvukovej stimulácie sa kurčatá začali skôr kľuvať, vykľuvanie celej skupiny kurčiat trvalo kratšie a aj čas liahnutia celej skupiny bol preukazne kratší, čo poukazuje aj na synchronizáciu liahnutia. Z uvedeného vyplýva vhodnosť použitia zvukovej stimulácie počas liahnutia

Kľúčové slová: liahnutie, zvuková stimulácia, kurčatá

Kontaktná adresa: Ing. Ladislav Veterány, PhD., Katedra pedagogiky a sociológie, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, e-mail:hluchy@afnet.uniag.sk

Späť





Vplyv organických zložiek kvapalného hnojiva AVIT 35 na úrodu ozimnej pšenice


Jozef HUDEC   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v angličtine
(2 tab., 8 ref.)

    V poľných maloparcelových pokusoch sa v rokoch 1989/90 a 1990/91 študoval vplyv pomeru organických zlúčenín prítomných v kvapalnom hnojive Avit 35 na úrodu ozimnej pšenice. z výsledkov vyplýva, že optimálny pomer zložiek v zmesi je 9,9:0,1. Menší a väčší pomer zložiek v zmesi je neoptimálny, aj keď v študovanom rozsahu zvyšoval úrodu zrna. Pri aplikácii vo fáze na začiatku klasenia je najvhodnejšie použiť zmes v množstve 0,99 kg alkalominu, štruktúrne podobného polyamínom a 0,01 kg adičnej či komplex tvoriacej zlúčeniny v zmesi močoviny a kyseliny salicylovej. Zmes ovplyvňuje značne výraznejšie hmotnosť zrna a prakticky nemá vplyv na počet zŕn v klase

Kľúčové slová: ozimná pšenica, organické zlúčeniny, synergický efekt, antistresový vplyv

Kontaktná adresa: doc.Ing. Jozef Hudec, CSc., Katedra chémie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.:087/6508 371

Späť



Štúdium embryológie koníka Chrotogonus lugubris Blanchard (Orthoptera, Acridoidea, Pyrgomorphidae). II. Raný vývvoj


Khaled Mohamed Abdel RAHMAN   (Fac. Sci., Entomol. Dept., Cairo University, Cairo, Egypt)

Článok je v angličtine
(9 obr., 23 ref.)

    V článku sa rozoberá raný vývoj embrya koníka. Približne 4 hodiny po nakladení vajíčok nastalo dvojbunkové štádium. Delenie pokračöovalo a v štádiu 11,52%D vznikla blastoderma. Vytvoril sa zárodočný pás, ktorý sa stal výraznejším v etape 13,0%D. Ku gastrulácii došlo v štádiu 15,53%D a bola výsledkom buniek, ktoré sa šírili z klenby gastrálneho žliabika. V tejto etape sa vytvorili aj embryonálne membrány. V štádiu 21,29%D sa otočením bočných okrajov ektodermy dorzálne a mediálne vytvorili coelomné váčky. Váčky na brušku mali vzhľad štrbín vo vnútonej vrstve a ich tvorba sa ukončila v štádiu 28,9%D. Anatrepsia sa začaia v štádiu 23,21 %D a skončila v štádiu 34,7%D a katatrepsia začala prebiehať v etape 51,34%D a bola ukončená v štádiu 58,3%D. Dorzálne ukončenie sa skladalo z dvoch prechodných ukončení a jedného konečného. Prvé dočasné ukončenie vzniklo v štádiu 21,25%D a druhé bolo vytvorené amniónom a prvým prechodným ukončenim v etape 59,68%D. Toto ukončenie nahradila ektoderma, serózna blana sa posunula smerom dopredu a dozadu a v štádiu 80,71%D vytvorila rúrkový dorzálny orgán. Mezoderma sa diferencovala v štádiu 36,01%D

Kľúčové slová: koníky, embryogenéza, Pyrgomorphidae, Chrotogonus lugubris

Kontaktná adresa: Khaled M. Abdel Rahman, Fac. Sci., Entomol. Dept., Cairo University, Cairo, Egypt

Späť





Analýza izoenzýmov mnohovýhonkovej kultúry peľovosterilných línií a ich fertilných analógov repy cukrovej (Beta vulgaris L.)


Marek ENGELHARDT, Milan BEŽO   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v slovenčine
(2 obr., 11 ref.)

    Na in vitro regenerovaných rastlinách peľovosterilných línií (SI 76 S, SI 74 S, SI 62 S, R 4533) a obnoviteľov fertility (SI 76 O, SI 74 O, K 17 O) repy cukrovej (Beta vulgaris L.) sa analyzoval horizontálnou gélovou elektroforézou polymorfizmus izoenzýmov. Analyzovali sa izoenzýmy malátdehydrogenáza (MDH), fosfoglukomutáza (PGM), fosfoglukoizomeráza (PGI), izocitrátdehydrogenáza (IDH) a fosfoglukodehydrogenáza (PGD). Pozorovali sa tri typy izoenzýmu PGI a dva typy izoenzýmov pre MDH a PGM. Izoenzýmy IDH a PGD sa pozorovali bez polymorfizmu.

Kľúčové slová: repa cukrová, izoenzýmy, polymorfizmus

Kontaktná adresa: prof. RNDr. Milan Bežo, Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087-6508 241

Späť



Plodnosť nutrií rôznych genotypov v priebehu troch estrálnych cyklov


Milan BARTA   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v slovenčine
(3 tab., 10 ref.)

    Sledovali sa reprodukčné ukazovatele štandardných, grönlandských a strieborných nutrií v priebehu troch estrálnych cyklov s prihliadnutím na počet narodených mláďat v jednotlivých vrhoch. Priemerný počet narodených mláďat v priebehu troch estrálnych cyklov uvedených genotypov nutrií vo vrhu bol 4,20-6,80 ks. Zistil sa pomerne vysoký výpadok samíc už v tretích vrhoch z pravidelného reprodukčného procesu. Priemerný počet narodených mláďat v troch vrhoch sa pohyboval od 4,73 do 6,03 ks. Zároveň sa zistil veľký rozptyl v počte narodených mláďat vo vrhoch od 1 do 9 ks. V počte narodených mláďat medzi genotypmi nutrií sa nezistili preukazné rozdiely. Zistili sa však významné rozdiely v počte narodených mláďat medzi prvými a tretími vrhmi v prospech tretích vrhov a štatisticky významná interakcia genotypu a poradia vrhu v plodnosti nutrií.

Kľúčové slová: nutrie, genotypy, plodnosť

Kontaktná adresa: doc. Ing. Milan Barta, CSc., Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087-6508 317

Späť



Vplyv dĺžky a teploty skladovania na straty hmotnosti a sfarbenie žĺtka vajec


Martin HALAJ, Peter HALAJ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Jozef GOLIAN, František VALÁŠEK, František MORAVČÍK, Martin MELEN   (TEKRO spol. s r.o. Dvory nad Žitavou)

Článok je v slovenčine
(6 tab., 15 ref.)

    Hodnotil sa vplyv doby a teploty skladovania slepačích vajec na straty hmotnosti a pigmentácie žĺtka. Kŕmna zmes s prídavkom 0,5% Carophyllu neovplyvnila straty na hmotnosti vajec počas skladovania. Prejavili sa preukazne vyššie straty na hmotnosti vajec skladovaných pri 20°C a relatívnej vlhkosti 55%, ako pri 2°Ca relatívnej vlhkosti 60%. Straty za 7 dní boli 2,29%, resp. 0,60%, 14 dní 2,31-0,78% a za 21 dní 4,25-1,16%. Intenzita sfarbenia žĺtka vajec sliepok kŕmených zmesou s prídavkom Carophyllu Red (C3) vo zvýšenom podiele v kombinácii s Caropyllom Yellow (C1, C2) bola vyššia a počas skladovania vajec sa zvyšovala viac pri vyššej teplote

Kľúčové slová:znáška, sliepky, skladovanie, doba, teplota, straty, hmotnosť, farba žĺtka

Kontaktná adresa:Dr. Ing. Jozef Golian, Katedra výživy, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087-6508 751

Späť