Výskyt a správanie dojníc "cicaviek" v rôznych systémoch ustajnenia kráv a technike napájania teliat
Ondrej DEBRECÉNI, Peter JUHÁS, Peter STRAPÁK (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(3 tab., 3 grafy, 22 ref.)
Skúmal sa výskyt dojníc vyciciavajúcich mlieko, príčiny vzniku tejto poruchy správania a rozdielov v správaní
týchto dojníc a dojníc "normálnych". Vyhľadávanie dojníc vyciciavajúcich mlieko sa vykonalo v 18 chovoch v nížinnej a podhorskej oblasti s rôznymi typmi
ustajnenia. Počet dojníc "ciciaviek" v pozorovaných chovoch sa pohybuje od 0,55% do 8,33%. V priemere sa najviac "cicaviek" vyskytuje vo voľnom
ustajení (4,3%), potom nasleduje väzné s výbehom (4,27%), väzné s pastvou (3,71%) a najmenej vo väznom ustajnení (1,48%). Výsledky naznačujú súvislosť veľkosti plochy na
jednu dojnicu vo voľnom ustajnení s množstvom "cicaviek" a spôsobu napájania teliat mliekom s množstvom "cicaviek". V ustajnení kde je väčšia plocha na jedno zviera je menej "cicaviek", rovnako
ako v chovoch, kde sú teľatá napájané niekoľko dní po narodení z vemena. Signifikantné rozdiely sa vyskytli v dennom rozložení súbojov "normálnych" dojníc s vrcholom
pred kŕmením a "cicaviek" s rovnomerným rozložením počas a po skončení žrania
Kľúčové slová: poruchy správania, cicavky, odchov teliat, etológia
Kontaktná adresa: doc. Ing. Ondrej Debrecéni, CSc., Katedra špeciálnej zootechniky, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Štúdium embryológie koníka Chrotogonus lugubris Blanchard (Orthoptera, Acridoidea, Pyrgomorphidae). I. Morfogenéza, rýchlosť vývinu a potreba vody
Mohamed Abdel Khaled RAHMAN (Entomol. Dept., Fac. Sci., Cairo University, Egypt)
Článok je v angličtine
(3 tab., 10 obr., 46 ref.)
Embryonálny vývoj koníka sa skladá z 9 hlavných štádií: 1 - tvorba zárodočného krúžku, 2 - diferenciácia zárodočného krúžku na protocefalón a protokormus, 3 - článkovanie a objavenie sa výbežkov,
4 - diferenciácia výbežkov, 5 - blastokinéza, 6 - ukončená blastokinéza, 7 - rýchly rast a vývoj dorzálneho zakončenia, 8 - prvá vylúčená kutikula instarštádia, 9 -stmavnutie kutikuly pred liahnutím. Rýchlosť vývoja je vyjadrená
percentuálne výrazom %D. Absorpcia vody má tvar esovitej krivky a maximálna hodnota sa dosiahne vo vývojovom štádiu IV (34,7%D). Pri 100% relatívnej vlhkosti sa vývoj vajíčok zabrzdil, pri kontakte s vodou znovu aktivoval
Kľúčové slová: embryo, absorpcia vody, zabrzdený vývoj
Kontaktná adresa: Mohamed Abdel Khaled Rahman, Entomol. Dept., Fac. Sci., Cairo University, Cairo, Egypt
Tvorba vodoodolných štruktúrnych agregátov v hnedozemi a ich zmeny vplyvom pestovateľských sústav
Vendelín MUCHA, Peter SISÁK, Rastislav MUCHA (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(3 tab., 4 ref.)
Cieľom pokusu bolo získať poznatky umožňujúce zhodnotiť vplyv dvoch modelových pestovateľských sústav (konvenčnej - CS a organickej - OS)
na tvorbu a zmeny vodoodolných štruktúrnych agregátov hnedozeme v agroekologických podmienkach Žitavskej pahorkatiny. Najvýraznejšie zvýšenie obsahu vodoodolných agregátov sme za sledované obdobie
zaznamenali v organickej sústave pod porastom ozimnej pšenice. Agronomicky najcennejšia kategória vodoodolných agregátov (0,5-3 mm) bola zastúpená v organickej pestovateľskej
sústave 13,74%, v priemere za sledované roky, a v konvenčnej sústave 11,67% (rozdiel je štatisticky preukazný). Analogický stav je v obsahu vodoodolných agregátov veľkosti 0,25-10 mm
na ktoré v organickej sústave pripadá 26,98%, zatiaľ čo v konvenčnej pestovateľskej sústave len 24,66%. Uvedené výsledky signalizujú, že štruktúrny stav hnedozeme nie je priaznivý. Pre udržanie priaznivej tvorby
vodoodolných agregátov v hnedozemi na Žitavskej pahprkatine je potrebné, okrem správnej štruktúrnej skladby pestovaných plodín, aj zabezpečenie bezdeficitného obsahu kvalitného humusu
(pravidelné hnojenie vyššími dávkami organických hnojív), vápnenie a kyprenie podornice
Kľúčové slová: vodoodolné agregáty, hnedozem, pestovateľské sústavy, humus
Kontaktná adresa: doc.Ing. Vendelín Mucha, CSc., Katedra pedológie a geológie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 560
Stav pôdnej hygieny v regiónoch nížin SR z hľadiska obsahu ťažkých kovov v rôznych extrahovadlách
Ján TOMÁŠ, Jozef TÓTH, Peter LAZOR (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(2 tab., 17 ref.)
Uvádzame výsledky stanovenia celkového obsahu Zn, Cu, Cr, Pb a Cd v ôsmich pôdnych subtypoch SR, súčasne s výsledkami ich
stanovenia v 2 M HNO3, ako i s výsledkami stanovenia vo výluhu 0,05 M etyléndiamintetraoctovej kyseliny (ďalej EDTA) ako i vo výluhu 0,01 M CaCI2.
Vychádzame z poznatkov, že popri celkovom obsahu obsah ťažkých kovov v slabších extrahovadlách budú predstavovať potenciálne mobilizovateľné formy( v 2 M HNO3),
mobilizovateľné formy (v EDTA) a mobilné formy (v CaCI2), ktoré sú limitované variabilnými parametrami pôd, najmä pôdnou reakciou, obsahom a kvalitou humusu,
ktoré podstatne ovplyvňujú zloženie pôdneho roztoku a tým aj biopristupnosť ťažkých kovov pre rastliny. Výber pôdnych subtypov bol zameraný na regióny nížin SR. Pre porovnanie sme analyzovali pôdu horskej oblasti silne kontaminovanú pôdu tažkými kovmi hutného závodu i geochemickýmianomáliami.
Pre určenie antropického alebo geochemického pôvodu tažkých kovov sme tieto stanovovali v pedologickej sonde 0-0,1 m; 0,2-0,3 m a 0,35-0,45 m. Analyzované pôdy charakterizujeme vlastnosťami, ktoré sú všeobecne
považované za určujúce z hľadiska mobility tažkých kovov: pôdna reakcia, obsah humusu, pomer huminových kyselin a fulvokyselin. Výsledky stanovenia celkového obsahu tažkých kovov dokumentujú,
že všetky pôdne subtypy nížinných regiónov SR majú zvýšené hodnoty kadmia v povrchových horizontoch. Referenčné hodnoty kadmia podľa platnej legislatívy č. 531/1994 sú prekračované v černozemi typickej,
fluvizemi typickej, čiernici typickej a fluvizemi pseudoglejovej. Výsledky stanovenia kadmia v pedologickej sonde potvrdzujú relatívne rovnomernú distribúciu kadmia
a zvyšovanie obsahu v povrchových horizontoch je odôvodnené bioakumuláciou kadmia a spoluúčasťou jeho inputu fosforečnými hnojivami. V porovnaní s klarkovým obsahom
(celosvetová pozaďová hodnota) je v pripade regiónov niekoľkonásobne vyšší obsah kadmia, čo je však v súlade s výsledkami stanovení v ČR (Beneš, 1993), i v ďalších európskych
krajinách (Kabata a Pendias, 1992). Jednoznačná imisná záťaž a prírodné endogénne anomálie, sú potvrdené v regióne Stredného Spiša v kambizemi typickej a to predovšetkým extrémne vysokým
obsahom medi, ale i obsahom kadmia, zinku a olova. V príspevku zvýrazňujeme rozdiely v relatívne vysokej rozpustnosti a to vo všetkých extrahovadlách a pri všetkých stanovovaných prvkoch
v pripade silne kontaminovanej kambizemi Stredného Spiša s výnimkou rozpustnosti chrómu v 0,05 M EDTA a 0,01 NI CaCI2. V 2 M HNO3 sa zistil interval rozpustnosti od 70,6 % Cu v regozemi arenickej
po 3,3 % Cr v kambizemi typickej, čo limituje vhodnosf tohto extrakčného činidla pre hodnotenie potenciálne mobilizovateľných ťažkých kovov. Aj keď z hľadiska hodnotenia mobility ťažkých kovov v pôde
nepredpokladáme možnosť univerzálneho extračného činidla, ako relatívne najvhodnejšie hodnotíme 0,05M EDTA zvlášť pre Cd, Pb, Cu a čiastočne aj pre Zn
Kľúčové slová: pôda, celkový obsah, ťažké kovy, celková mobilitná forma, mobilný obsah ťažkých kovov
Kontaktná adresa: Katedra chémie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Koncentrácia chlorofylu v listoch (hodnoty SPAD) reznačky laločnatej (Dactylis glomerata L.) ako indikátor koncentrácie dusíka a produkcie trávneho porastu
Norbert GÁBORČÍK (Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica)
Článok je v slovenčine
(5 tab., 5 obr., 32 ref.)
V priebehu štyroch rokov (1995-1998) sa sledoval vplyv stupňovaných dávok dusika (0, 90 a 180 kg N/ha) na
koncentráciu chlorofylu a+b (SPAD hodnoty) a dusíka v listoch reznačky laločnatej (Dactylis glomerata L.) tvoriacej súčasť poloprírodného
(asociácia Poo-trisetum) a dočasného (ďatelinotrávna miešanka) trávneho porastu (Suchá dolina; 460 m n.m.). Súbežne sa sledoval vplyv aplikácie
fosforečných a draselných hnojív (P30 a K60 kg N/h) na uvedené parametre a úrodu sušiny oboch
typov trávnych porastov. V porovnaní s kontrolným variantom (N0) sa priemerná hodnota koncentrácie chlorofylu a+b (SPAD)
zvýšila z 44,4 na 45,2 a 49,6 vo variantoch N90 a N180 na trvalom a z 38,9 na 44,8 a 48,0 v
dočasnom trávnom poraste. Potvrdila sa úzka spätosť koncentrácie dusíka v listoch a hodnôt SPAD listov reznačky laločnatej pre jednotlivé typy porastov
(r=0,869++ a r=0,854++) ako aj pre oba z nich (r=0,849++). Hodnota SPAD tohto druhu tráv je silne závislá od úrovne dusíkatého hnojenia (r=0,968++)
a koreluje s úrodou sušiny oboch typov porastov (r=0,964++). Aptikácia PK hnojív redukovala priemernú hodnotu SPAD a koncentráciu dusíka o 8,2 a 0,7%.
Diskutuje sa o možnosti využitia chlorofylmetra na určenie úrovne dusíkatého hnojenia, predikcie koncentrácie dusíka v listoch tráv a úrody sušiny trávneho
porastu
Kľúčové slová: trávne porasty, reznačka laločnatá, chlorofyl, SPAD, úroda, vzťahy
Kontaktná adresa: doc.Ing. Norbert Gáborčík, CSc., Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Mládežnícka 32, 974 01 Banská Bystrica
Hodnotenie bioprístupnosti kadmia, olova, medi, zinku a chrómu v silne kontaminovanej fluvizemi
Jozef TÓTH, Ján TOMÁŠ, Peter LAZOR (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(3 tab., 12 ref.)
Uvádzajü sa vzťahy medzi obsahom kadmia, olova, medi, zinku a chrómu v pôdnych výluhoch silných minerálnych kyselín
(celkové obsahy), d'alej v 2 M HNO3 (potenciálne mobilizovateľné), vo výluhu 0,05 M EDTA (aktuálne mobilizovateľné)
ako i výluhu 0,01 M CaCl2(mobilné) a obsahom týchto rizikových tažkých kovov v jarnom jačmeni, ovsi a kukurici silážnej
získané v podmienkach vegetačných nádobových pokusov na silne kontaminovanej fluvizemi. Pôvod kontaminácie pôdy z nivy Hornádu (Stredný Spiš) je
jednak v geopedogénnej anomálnej koncentrácii medi a jednak v imisiách metalurgickeho závodu (Kovohuty Krompachy). Silná kontaminácia med'ou je
preukázaná prekračovaním legislativne stanovenou indikačnou hodnotou C pre asanáciu a rizikovosť pôd prekračovaním referenčnej hodnoty A, resp. Al
stanovenej pre kadmium a zinok. Extrémne vysoké v pôde sú i potenciálne a aktuálne mobilizovateľné formy medi, ktoré sa považujú za významnejšie
ako celkový obsah pre posudzovanie hygienického stavu pôd. Stanovilo sa poradie vylúhovateľnosti ťažkých kovov v jednotlivých extrakčných činidlách.
Z hodnotenia vylúhovateľnosti ťažkých kovov z pôd vyplýva, že ich mobilné obsahy sú stopové a analytické stanovenia sú vysoko náročné. Potenciálne
mobilizovateľné formy jednotlivých ťažkých kovov sú vel'mi rozdielne od 99,34% Pb po 6,10% Cr, čo limituje ich vhodnosť pre posudzovanie hygienického
stavu pôd. Pre silne kontaminovanú fluvizem za relatívne najvhodnejšie extrakčné činidlo sa považuje 0,05 M EDTA, čo platí najmä pre Pb, Cu, Cd a čiastočne
aj pre Zn. Z výsledkov stanovení ťažkých kovov v zrne jačmeňa a ovsa vyplýva nadlimitný obsah medi a kadmia a tieto nevyhovujú požiadavkám Potravinového kódexu SR.
Podľa platnej legisiatívy však stanovené množstvá v zrne a nadzemnej biomase vyhovujú ako krmivá. Podľa hodnôt transférových koeficientov ako najvhodnejšie
extrakčné činidlo pre stanovenie biopristupného množstva pre Cu, Cd, Zn a Pb vychádza 0,05 M EDTA. Podľa dosiahnutých výsledkov sa nepredpokladá možnosť univerzálneho
extrakčného činidla pre hodnotenie bioprístupnosti ťažkých kovov
Kľúčové slová: ťažké kovy, bioprístupnosť, pôdna hygiena, trabsférové koeficienty
Kontaktná adresa: Katedra chémie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra