Využitie rýchlych svetelných kriviek pre hodnotenie fotosyntetickej výkonnosti rastlín
Marek KOVÁR, Katarína OLŠOVSKÁ, Marián BRESTIČ (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(2 tab., 6 obr., 30 ref.)
V experimentoch s jačmeňom bol analyzovaný priebeh jednotlivých parametrov fluorescencie chlorofylu a popisujúce
aktivitu fotosyntetického aparátu in vivo vo vzťahu k zmene intenzity žiarenia (PPFD) a času expozície listu individuálnej
intenzite PPFD. Použili sme dva základné protokoly svetelných kriviek: rýchle (RLC; s 10- a 30-s intervalom) a pomalé svetelné krivky
(LC; 1-, 3-, 5- a 15-min interval). Vo vzfahu k použitým protokolom RLC a LC sme pozorovali signifikantné zmeny v aktuálnej fotochemickej
efektívnosti PSII, ako aj relatívnej rýchlosti elektrónového transportu (J), čo bolo tiež podoprené analýzami uhasínania fluorescencie fotochemickými
(qP) a nefotochemickými (NPQ) procesmi. Na základe uvedených skutočností sme identifikovali, že 3-min časový interval individuálnej intenzity žiarenia
je efektívny a postačujúci pre hodnotenie správania sa fotosyntetického aparátu in situ. Okrem toho v práci diskutujeme činnosf fotosyntetického
aparátu na úrovni transportu elektrónov a optimálneho využitia excitačnej energie v podmienkach environmentálnych stresov
Kľúčové slová: fotosyntéza, fluorescencia chlorofylu a, svetelná krivka, analýza uhasínania fluorescencie, vodný stres, jačmeň
Kontaktná adresa: Marián Brestič, Dept. of Plant Physiology, Slovak Agricutlural University, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: 037/6508 448;
e-mail:Marian.Brestic@uniag.sk
Obsah makroprvkov a mikroelementov v sušine nadzemnej biomasy láskavca
>Helena GREGOROVÁ (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(6 tab., 21 ref.)
Hodnotil sa obsah makroelementov (P, K, Ca, Mg a Na) a mikroelementov (Cu, Zn, Mn, Fe a Cd) v nadzemnej biomase láskavca Amaranthus hypochondriacus 1008 a ich odber porastom.
Pokusy sa realizovali v bezzávlahových podmienkach juhozápadného Slovenska - experimentálna báza SPU Nitra - Dolná Malanta. Láskavec sa vysial na dve medziriadkové vzdialenosti (0,250 a 0,375 m) a vyjednotil sa na
dve hustoty (300 a 400 tisíc rastlín na 1 ha). Zistil sa vysoko preukazný vplyv rokov na obsah minerálnych prvkov. Vplyv organizácie porastu bol štatisticky nepreukazný. V priemere pokusných rokov 1994 - 1996
nadzemná biomasa láskavca obsahovala 3,83 g P, 35,18 g K, 18,93 g Ca, 10,45 g Mg a 0,32 g Na v 1 kg sušiny a v priemere rokov 1994 - 1995 19,62 mg Zn, 9,83 mg Cu, 105,48 mg Fe, 48,01 mg Mn a 0,03 mg Cd v 1 kg sušiny.
Porast láskavca odobral v priemere rokov 32,7 kg P, 311,5 kg K, 177,8 kg Ca, 92,6 kg Mg a 2,9 kg Na na hektár, resp. 178 g Zn, 89 g Cu, 938 g Fe, 455 g Mn a 0,32 g Cd z 1 ha
Kľúčové slová: Amaranthus hypochondriacus L., medziriadková vzdialenosť, hustota rastlín, makroelementy, mikroelementy, odber minerálnych látok porastom
Kontaktná adresa: doc. Ing. Helena Gregorová, CSc., Katedra krmovinárstva, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.: 037/650 8237
Vplyv doby spracovania pôdnej vzorky na stanovený obsah N-NH4+, N-NO3- a Nan
Peter KOVÁČIK, Anton ZAUJEC (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(6 tab., 21 ref.)
Vplyv doby prirodzeného sušenia zeminy na obsah Nan, sa zisťoval stanovovaním obsahov N-NH4+ a N-N03- v zemine
v troch časových odstupoch (3 hodiny po odobratí vzorky, 24 hodín po odobratí vzorky a 48 hodín po odobratí vzorky ). Zároveň sa pomocou lineárnej regresnej analýzy vyhodnotil vzťah medzi zistenými
hodnotami Nan a nadzemnou a podzemnou fytomasou modelovej plodiny. Z dosiahnutých výsledkov vyplynulo, že s pribúdajúcou dobou sušenia sa obsah Nan zvyšoval.
Najmenšie množstvá sa zistili v čerstvej zemine (3 hodiny po odbere) a najväčšie v suchej zemine (48 hodín po oábere). Priemerná diferencia v obsahoch Nan zistených v čerstvej
pôde a v suchej bola až 76,6%. Korelácie medzi množstvom fytomasy modelovej plodiny a obsahmi anorganického dusíka stanovenými v polosuchej a suchej zemine boli
v porovnaní s obsahmi Nan stanovenými v čerstvej zemine čiastočne silnešie. Analýzu pôdnej vzorky na obsah Nan pre účely výpočtu dávok N hnojív pre reďkovku siatu (modelová plodina) je vhodnejšie robiť zo
suchej, resp. polosuchej pôdnej vzorky ako z čerstvo odobratej vzorky
Kľúčové slová: anorganický dusík, úprava pôdnej vzorky
Kontaktná adresa: Ing. Peter Kováčik, CSc., Katedra agrochémie a výživy rastlín, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita, tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: 037/650 8381; e-mail:Peter.Kovacik@uniag.sk
Sledovanie významnosti niektorých indikátorov správania ošípaných plemena biele
ušľachtilé a belgický landras
Ľubomík KOVÁČ, Jozef MLYNEK, Ivan LIDAY, Martin NOVACKÝ, Mária UŽÁKOVÁ, Anna KUBINOVÁ, Miroslav KUBINA (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(2 tab., 5 obr., 18 ref.)
V štyroch 20 minútových habituačných testoch u 32 ošípaných plemena biele ušľachtilé (n=16) a belgický landras (n=16) sledovali individuálny habituačný
proces a excitabilitu CNS v novom prostredí pokusnej komory. Každé zviera sme testovali v hmotnostných kategóriách 30 kg a 90 kg v dopoludňajšom a odpoludňajšom teste. Potvrdilo
sa, že motorická aktivita a hlasové prejavy ošípaných sú preukazné indikátory vrodeného správania a majú v dvadsaťminútových habituačných testoch krátkodobú a dlhodobú stabilitu
excitačných hladín. Dosiahnuté výsledky potvrdili dynamiku habituácie u indikátora motorickej aktivity v hmotnosti tak tridsať ako aj deväťdesiat kilogramov, pričom tridsať
kilogramové zvieratá boli aktívnejšie. Aj ked' sme medzi sledovanými plemenami nezaznamenali podstatné rozdiely v dynamike motorickej aktivity, ošípané plemena biele ušľachtilé
boli aktívnejšie ako zvieratá plemena belgický landras v obidvoch hmotnostných kategóriách. Zaznamenávanie priebehu habituácie hlasových prejavov nám poskytlo odlišné výsledky
ako pri hodnotení indikátora motorickej aktivity. Tak ako pri sledovaní priebehu habituačného procesu motorickej aktivity aj frekvencia hlasových prejavov bola vyššia u ošípaných
plemena biele ušľachtilé. Naproti tomu u hlasových prejavov sme nezaznamenali charakteristický priebeh habituácie. Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že medzi motorickou aktivitou a hlasovými
prejavmi sa zistili štatisticky významné vyťahy. Štatisticky preukazné vzťahy sa zistili aj u hlasových prejavov nielen medzi dopoludňajšími a odpoludňajšími testami, ale aj v rámci
dopoludňajších a odpoludňajších testov
Kľúčové slová: habituácia ošípaných, excitabilita CNS, etológia, plemenné rozdiely
Kontaktná adresa: prof. Ing. Ľubomír Kováč, DrSc., Katedra špeciálnej zootechniky, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: 037/650 8146; e-mail:Lubomir.Kovac@uniag.sk
Predpoveď očakávaného genetického zisku intenzity rastu a mäsovej úžitkovosti býkov
pinzgauského plemena
Radovan KASARDA, Ondrej KADLEČÍK (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(1 tab., 4 obr., 13 ref.)
Metódou toku génov bol odhadnutý genetícký získ a trendy príemerných denných a netto prírastkov býkov pinzgauského plemena
do roku 2010. Vstupné údaje tvorili výsledky testovania vlastnej úžitkovosti plemenných býkov v rokoch 1989-1990. Priemerné denné prírastky býkov
boli 1070 g (od 850 do 1231 g/deň) a netto prírastok 579 g/deň (od 502 do 613 g/deň). Priemerná hodnota ročného genetického zisku denných prírastkov bola
1,63 g, pričom odhadnuté hodnoty sa pohybovali od 1,35 g/deň v 8. roku šľachtiteľského programu do 3,55 g/deň v 6. roku a netto prírastkov 0,64 g/deň s
rozpätím 0,49-1,29 g/deň. Genetický trend obidvoch ukazovateľov bol pozitivny. Za 20 rokov trvania šľachtiteľského programu sa predpokladá genetické
zlepšenie priemerných denných a netto prírastkov býkov o 20 g, resp. 8 g. Očakávaný genetický zisk priemerných denných prírastkov býkov pinzgauského plemena
bude v roku 2010 v priemere 1090 g/deň a netto prírastkov 587 g/deň
Kľúčové slová: pinzgauský dobytok, intenzita rastu, mäsová úžitkovosť, genetický zisk, tok génov
Kontaktná adresa: Ing. Radovan Kasarda, Katedra genetiky a plemenárskej biológie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: 037/650 8292