Vplyv hmotnosti násadových vajec na liahnutie kurčiat
Ladislav VETERÁNY, Martin HALAJ, Svätoslav HLUCHÝ, Jaroslav JEDLIČKA (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(2 tab., 17 ref.)
V práci sa zisťoval vplyv rôznej hmotnosti násadových vajec plemena Rodajlendka a hybridu ISA 715 Vedette na liahnutie kurčiat.
Najvyššiu liahnivosť (88,55 ± 10,53%, resp. 86,95 ± 8,56%) sme zaznamenali pri vajciach so strednou hmotnosťou (58,0 ± 0,5 g, resp. 59,0 ± 0,5 g). Najväčšia
embryonálna mortalita bola pozorovaná na konci inkubáce. Pri liahnutí sa zistili najvyššie straty hmotnosti násadových vajec pri plemene Rodajlendka (31,83 ± 1,4%)
z vajec s hmotnosťou 58,0 ± 0,5 g a pri hybride ISA 715 Vedette (31,60 ± 1,96%) z vajec s hmotnosťou 59, 0 ± 0,5 g. Najvyššiu hmotnosť vyliahnutých kurčiat (42,54 ± 2,31 g, resp. 44,35 ± 2,85 g)
sme zistili pri násadových vajciach s najväčšou hmotnosťou (60,0 ± 0,5 g, resp. 62,0 ± 0,5 g). Hmotnosť vyliahnutých kurčiat bola v rozpätí 68-75% z hmotnosti
násadových vajec.
Kľúčové slová: hmotnosť vajec, embryonálna mortalita, liahnivosť, straty hmotnosti vajec
Kontaktná adresa: doc. Ing. Ladislav Veterány, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Agronomická fakulta, Katedra fyziológie a anatómie hospodárskych zvierat, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037/6508 466
Úloha thrombopoletínu a rozličných proteínkináz v regulácii proliferácie, apoptózy a steroidogenézy ovariálnych buniek ošípaných in vitro
Pavel SANISLÓ, Alexander SIROTKIN, Adriana BUDÁČOVÁ, Iveta FLORKOVIČOVÁ, Hans-Jorg SCHAFFER (Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra)
Článok je v slovenčine
(2 tab., 8 ref.)
Skúmali sa úlohy trombopoletínu (TPO) a proteinázy A (PKA) v regulácii funkcií ovariálnych buniek ošípaných a možné mechanizmy účinkov týchto látok. Sledovali sme vplyv TPO, inhibítora PKA analóga cAMP (Rp-cAMPS)
a ich kombinácií na obsah PCNA (inhibítora proliferácie), BAX (ukazovateľa opoptózy), MAPK/ERK1,2 (MAP kinázy), PKA (proteínkinázy ) a CREB (transkripčného faktora, stimulovaného PKA a MAPK/ERK1,2) a na vylučovanie steroidných hormónov
(progesterónu -P, adronstendiónu-A, estradiolu-E) v bunkách ovariálnych folikulov ošípaných kultivovaných in vitro. Zistili sme inhibičný vplyv TPO a PCNA a stimulačný účinok TPO na BAX, MAPK/ERK1,2, PKA a CREB. TPO sa prejavil schopnosťou
stimulovať vylučovanie P a inhibovať sekréciu A a E. Rp-cAMPS inhiboval BAX, MAP/ERK1,2, P, E a stimuloval PKA a CREB. Blokátor neovplyvňoval PCNA a A. Rp-cAMPS zvyšoval účinky TPO na PCNA, PKA, CREB, P, A, E a inhiboval vplyvy TPO na BAX a MAPK/ERK1,2.
Tieto výsledky poukazujú na: 1. schopnosť TPO stimulovať apoptózu a inhibovať proliferácie ovariálnych buniek, 2. zapojenie TPO do regulácie ovariálnej steroidogenézy, 3. dôležitú úlohu PKA, MAPK/ERK1,2 a CREB pri sprostredkovaní účinku TPO na ovariá a
4. možnosť zapojenia cAMP/PKA do regulácie proliferácie, apoptózy a steroidogenézy ovariálnych folikulárnych buniek ošípaných
Kľúčové slová: ošípané, vaječníky, TPO, proteínkinázy, steroidy
Kontaktná adresa: Ing. Pavel Sanisló, Laboratórium endokrinológie, Ústav genetiky a reprodukcie hospodárskych zvierat, Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre, Hlohovská 2, 949 01 Nitra, , tel. 037/654 336, e-mail:endo@vuzv.sk
Vplyv Atoniku na úrodu a technologickú kvalitu cukrovej repy
Ivan ČERNÝ, Vladimír PAČUTA, Jana ŠIMURKOVÁ (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(3 tab., 2 obr., 18 ref.)
V poľnom polyfaktoriálnom pokuse realizovanom v rokoch 1998 a 1999 sa sledoval vplyv poveternostných podmienok ročníka a aplikácia Atoniku (rastový stimulátor - Asahi Chemicals MFG. CO., Ltd., Japonsko)
na úrodu a technologickú kvalitu (cukornatosť, výťažnosť rafinády, úrodu rafinády) cukrovej repy. Výsledky pokusu potvrdili šatatisticky vysoko preukazný vplyv ročníka na sledované ukazovatele. Z dosiahnutých výsledkov v porovnaní
s priemerom za celé pokusné obdobie vyplýva pre rok 1998 zvýšenie úrody buliev (+8,49 t/ha) a úrody rafinády (+0,70 t/ha). V roku 1999 bolo zaznamenané zvýšenie cukornatosti a výťyžnosti rafinády v porovnaní s priemerom rokov 1998 a 1999.
Zistil sa štatisticky preukazný vplyv Atoniku na úrodu buliev a úrodu rafinády a štatisticky vysoko preukazný vplyv na digesciu v porovnaní s priemernými hodnotami dosiahnutými v neošetrenom kontrolnom variante za celé pokusné obdobie.
Dosiahnuté výsledky v produkčných a technologických parametroch úrody cukrovej repy poukazujú na možnú realizáciu ďalšieho využitia rastového stimulátora Atonik pri pestovaní cukrovej repy
Kľúčové slová: poveternostné podmienky, Atonik, úroda buliev, digescia, výťažnosť rafinády, úroda rafinády
Kontaktná adresa: Ing. Ivan Černý, PhD., Agronomická fakulta, Katedra rastlinnej výroby, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037/6508 231, e-mail:Ivan.Cerny@uniag.sk
Symptómy deficiencie N, P, K a S na rastlinách reďkovky
Peter KOVÁČIK, Ján JANČOVIČ (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(7 tab., 1 obr., 10 ref.)
Za účelom zistenia dôsledkov neharmonickej výživy na rastliny reďkovky siatej sa v skleníku realizoval nádobový pokus s reďkovkou (odroda Granát) pestovanou na vysterilizovanom
kremičitom piesku pri nedostatku základných živín - dusíka, fosforu, draslík a a síry (varianty -N, -P, -K, -S). Zistili sa, že deficiencia dusíka najvýraznejšie negatívne ovplyvnila množstvo vytvorenej
biomasy. Pri nedostatku N klíčne listy predčasne odumierali a vytvorené pravé listy okrem toho, že boli zakrpatené, na ich čepeli sa objavila fialová bodkovaná pigmentácia a rovnako okrajová vrúbkovaná časť
listu mala fialový lem. Nedostatok fosforu sa prejavil tvorbou malých a pevných, pod ostrým uhlom vyrastajúcich klíčnych i pravých listov a hyperchlorofyláciou. Deficiencia draslíka sa prejavovala predčasným
žltnutím až odumieraním klíčnych i pravých listov, ktoré však nevysychali, ale hnili. Nedostatok síry ovplyvnil tvorbu biomasy reďkovky najmenej negatívne, avšak spôsobil, že niektoré listy sa skrúcali do lyžicovitého
tvaru. Zaznamenané žltnutie listov nezodpovedalo intenzite a rozsahu doteraz publikovaných poznatkov. Výška porastu a hmotnosť rastlín klesali v poradí variantov C, -S, -K, -P, -N
Kľúčové slová: reďkovka, symptómy deficiencie, dusík, fosfor, draslík, síra
Kontaktná adresa: Ing. Peter Kováčik, CSc., Agronomická fakulta, Katedra agrochémie a výživy rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037/6508 381
Produkcia a kvalita jednoduchých ďatelinotrávnych miešaniek pri rozdielnom podiele komponentov vo výsevku
Helena GREGOROVÁ, Jaroslav ŠPANKO (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(2 tab., 1 obr., 16 ref.)
V rokoch 1997-1998 sa v poľnom pokuse, založenom v podhorskej oblasti (Liptovský Mikuláš), skúmala produkčná schopnosť a kvalita jednoduchých miešaniek tetraploidnej odrody ďateliny lúčnej Sigord s trávami: reznačkou laločnatou (Dana) - M1, mätonohom trvácim (Mustang 4n) - M2, Festuloliom Hykor - M3 a Festuloliom Felina - M4.
Použili sa dva pomery komponentov vo výsevku (ďatelina : tráva = 80 : 20, resp. 50 :50). V súčte úrod za dva roky bola najúrodnejšia miešanka ďateliny s mätonohom trvácim. V priemere rokov diferencie v úrodách miešaniek neboli štatisticky preukazné. Obsahy N-látok, PDI a NEL korešpondovali s podielom ďateliny lúčnej v porastoch. Najnižší obsah N-látok,
PDI a NEL a najvyšší obsah vlákniny a nerozpustných fenolov (CPFI) mala miešanka ďateliny lúčnej s reznačkou laločnatou
Kľúčové slová: ďatelinovinotrávne miešanky, Trifolium pratense, Dactylis glomerata, Lolium perenne, medirodové hybridy (Festulolium)
Kontaktná adresa: doc. Ing. Helena Gregorová, CSc., Agronomická fakulta, Katedra krmovinárstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037/6508 237
Tvorba pôdnych agregátov v tetrakultúre
Vendelín MUCHA (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(4 obr., 10 ref.)
Základom tohto príspevku sú výsledky získané v rokoch 1994-2000 na stacionárnom poľnom pokuse Agronomickej fakulty SPU v Nitre - Dolná Malanta. Cieľom práce bolo prehĺbiť doterajšie
poznatky a pomôcť pri hľadaní optimálnych spôsobov obrábania a hnojenia umožňujúcich trvalo udržateľnú tvorbu vodoodolných štruktúrnych agregátov v hnedozemi v rámci tetrakultúrnej pestovateľskej sústavy (jarný jačmeň, hrach siaty, ozimná pšenica a kukurica siata).
Na počiatku pokusu (1994) bolo zastúpenie štruktúrnych i vodoodolných agregátov požadovanej kategórie neuspokojivé. Najcennejšia kategória vodostálych agregátov (0,5-3 mm) predstavovala len asi 16%. Po siedmych rokoch už na túto kategóriu pripadalo asi 30 %. Na zvýšení
sa výraznejšie prejavilo hnojenie ako spôsoby obrábania. Pri štruktúrnych agregátoch bola spomínaná kategória pri konvenčnej orbe (B1) zastúpená v priemere asi 47%, čo je štatisticky preukazne vyššia hodnota oproti približne 44% pre kultiváciu bez obracania. V rámci
variantov hnojenia sú hodnoty vyrovnané. Získané výsledky poukazujú na možnosti ako dlhodobejšie udržať v hnedozemi tvorbu priaznivých kategórií agregátov, najmä vodoodolných, vhodne zvolenou skladbou pestovaných plodín a racionálnou kultiváciou
Kľúčové slová: pôdne agregáty, hnedozem, tetrakultúra
Kontaktná adresa: doc. Ing. Vendelín Mucha, Agronomická fakulta, Katedra pedológie a geológie, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Cikády (Auchenorrhyncha) vyskytujúce sa na láskavci ohnutom (Amaranthus retroflexus L.) na Slovensku
Monika VRÁBLOVÁ, Peter TÓTH, Vladimír JANSKÝ, Ľudovít CAGÁŇ (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(5 tab., 50 ref.)
V priebehu rokov 1995-1997 sa sledovali na lokalitách Nitra a Dolná Malanta metódou smýkania populácie cikád (Auchenorrhyncha) vyskytujúce sa na burinných a kultúrnych druhoch láskavcov (Amaranthus spp.). Spolu bolo zistených 24 druhov cikád,
ktoré patrili do čeľadí Cixiidae (2 druhy), Cercopidae (1 druh), Delphacidae (2 druhy) a Cicadellidae (19 druhov). Z čeľade Cicadellidae sa najčastejšie vyskytovali druhy Empoasca decipiens (Paoli, 1930), E. solani (Curtis, 1846), Psammotettix allienus (Dahlbom, 1851)
a Zyginidia pullula (Boheman, 1845). Najčastejšie sa vyskytujúcim druhom z čeľade Delphacidae bol druh Laodelphax striatella (Fallen, 1826). Populácie cikád preukazne neovplyvnili rast a vývin hostiteľských rastlín. Počas výskumu bol zistený i druh Hyalestes obsoletus (Cixiidae),
významný prenášač mykoplazmóz, naposledy spomínaný na Slovensku pred 30 rokmi
Kľúčové slová: cikády, Auchenorrhyncha, druhové zloženie, populačná hustota, Amaranthus spp.
Kontaktná adresa: Ing. Monika Vráblová, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Katedra trvalo udržateľného rozvoja, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Mariánska 10, 949 01 Nitra, tel. 037/526 637, e-mail: vrablova@sai.uniag.sk