Hodnotenie mlynárskej kvality pšenice špaldovej (Triticum spelta L.)


Tatiana BOJŇANSKÁ, Helena FRANČÁKOVÁ, Magdaléna LACKO-BARTOŠOVÁ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v angličtine
(3 tab., 5 obr., 16 ref.)

    V rokoch 1998 - 2000 bolo v ekologickom systéme pestovaných 5 odrôd pšenice špaldovej, pri ktorých sa hodnotili vybrané ukazovatele obchodnej a mlynárskej akosti. Zistené výsledky sa posudzovali v zmysle požiadaviek pre potravinársku pšenicu (vlhkosť) a štatisticky spracované. Ročník pestovania štatisticky preukazne ovplyvňoval podiel pliev, ktorý bol preukazne najnižší v roku 1998 (20,2%), obsah popolovín (preukazne najnižší v roku 1998), hmotnosf tisíc zŕn, ktorá bola preukazne najnižšia v klimaticky mimoriadnom roku 2000 (29,96 g) a podiel jednotlivých velkostných frakcií zrna, pri ktorom boli preukazné rozdiely medzi všetkými hodnotenými ročníkmi. Najvyšší podiel frakcie zachytenej na sitách 2,5 mm a 2,8 mm bol v roku 1998 (73,5%), najnižší (len 21,9%) v roku 2000. Odroda bola pri sledovaných ukazovateľoch menej významným zdrojom premenlivosti, preukazne viac vydrolených zŕn sme zistili pri odrode Holstenkorn (47,87%), najmenej pri odrode Schwabenkorn (22,35%) a, čomu prikladáme zvlášt velký význam, preukazne najväčší podiel zrna, kotré zostalo na sitách 2.5 mm + 2.8 mm, mala odroda Bauläuder Spelz (57.2%). Z hľadiska mlynárskej kvality bol najlepšie hodnoteným rokom rok 1998.

Kľúčové slová: pšenica špaldová (Triticum spelta L.), mlynárska kvalita, vyrovnanosť zŕn

Kontaktná adresa: Ing. Tatiana Bojňanská, Katedra skladovania a spracovania rastlinných produktov, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra,
tel.: 037-6508 703; e-mail:Tatiana.Bojnanska@uniag.sk
Späť







Senzorická analýza syrov a tvarohov z Mliekospolu a.s. Nové Zámky


Eva JÓŽEFFIOVÁ, Vojtech HORČIN   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v slovenčine
(3 tab., 9 obr., 15 ref.)

    Hodnotila sa celková senzorická kvalita vybraných druhov mliečnych výrobkov. Boli to nasledovné výrobky z Mliekospolu a. s. Nové Zámky: Mozzarella - parený syr, Akawi - slaný syr, Hrudkový syr, tavené syry - Špeciál a Zámčan a tri druhy tvarohov - jemný, mäkký a tučný. Aby sme získali komplexnejšie výsledky o kvalite, použili sme na hodnotenie vybraných mliečnych výrobkov tieto tri metódy senzorickej analýzy: rozdielovú, stupnicovú a profilovú a päť testov. Všetky hodnotené syry a tvarohy sa vyznačovali vysokou senzorickou kvalitou a optimálnou kvalitou textúry, ktoré sa zachovali aj počas skladovania. Z hľadiska chuti boli najlepšie Mozzarella, Špeciál a Zámčan. Syr Akawi bol hodnotený ako veľmi slaný. Najvýraznejším pachom sa vyznačovali tvarohy. Pri hodnotení chute, najmä pri tvarohu jemnom a tvarohu tučnom sa zistili aj nežiaduce zložky chute - horká a kyslá chuť.

Kľúčové slová: senzorická analýza, syry, tvarohy, chutnosť, kvalita

Kontaktná adresa: Ing. Eva Jóžeffiová, Katedra skladovania a spracovania rastlinných produktov, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.: 037-650 8770
Späť







Kvalitatívne hodnotenie ichtyofauny horného toku rieky Turiec nad chráneným náleziskom hlavátky


Ivan STRÁŇAI, Jaroslav ANDREJI   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v slovenčine
(3 tab., 6 ref.)

    Ichtyologický prieskum sa uskutočnil 29. - 30. 5. 2000 na 8 lokalitách rieky Turiec nad chráneným náleziskom hlavátky v poradí proti toku. Sumárne sa prelovilo 932 m, čo predstavuje 2,4% z celkového sledovaného úseku 38,4 km Turca. V sledovanom úseku Turca sa zistilo 20 druhov rýb patriacich do 9 čeľadí (Cyprinidae, Balitoridae, Cobitidae, Esocidae, Salmonidae, Thymallidae, Gadidae, Cottidae a Percidae) a jeden zástupca kruhoústnic (Petromyzontidae).

Kľúčové slová: ryby, Turiec, ichtyofauna

Kontaktná adresa: Doc. Ing. Ivan Stráňai, Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: 037-650 8870; e-mail:Ivan.Stranai@uniag.sk
Späť







Vplyv prídavku močoviny na fermentačný proces silážovaných cukrovarníckych rezkov


Petr DOLEŽAL, Daniel BÍRO   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v angličtine
(1 tab., 2 obr., 21 ref.)

    V pokuse s lisovanými rezkami sa sledoval konzervačný efekt močoviny na kvalitu silážneho fermentačného procesu. Jemne granulovaná močovina sa pridávala v množstve 4 kg/t hmoty. Konzerváciou močovinou siláže repných rezkov sa zvýšila hodnota pH a štatisticky nepreukazne sa zvýšila aj tvorba prchavých mastných kyselín, zvlášt kyseliny octovej a maslovej, ktorá bola vo svojom zastúpení dominantná. Produkcia kyseliny mliečnej bola naopak v porovnaní s kontrolnou silážou redukovaná. Prídavok močoviny v podmienkach nášho pokusu spôsobil v siláži zvýšenú tvorbu alkoholu a NH3 v porovnaní s neošetrenou kontrolou. Z výsledkov vyplýva poznatok, že prídavok močoviny do silážovaných rezkov viedol k heterofermentatívnemu kvaseniu. Pridaná močovina neviedla pri siláži z lisovaných rezkov k zlepšeniu fermentačného procesu, ale bola príčinou výrazného zhoršenia kvality pokusných siláží aj napriek zvýšeniu obsahu dusíkatých látok v siiáži. Močovina ako konzervačné aditívum spôsobila oddialenie acidifikácie silážnej hmoty a znížila celkovú titračnú aktivitu v porovnaní s kontrolnou silážou o približne 12-16 dní.

Kľúčové slová: močovina, cukrovarské rezky, fermentácia, siláž

Kontaktná adresa: MVDr. Ing. Petr Doležal, Ústav výživy a krmení hospodářských zvířat, Mendelova zemědělská a lesn. univerzita, Brno
tel.: +42-5-45 13 31 63
Späť







Virulencia populácií a klonov Pyrenophora teres Drechs. na súbore diferenčných genotypov jačmeňa jarného


Bernard VANČO   (Výskumný ústav rastlinnej výroby, Piešťany)

Článok je v slovenčine
(4 tab., 12 ref.)

    V rokoch 1999-2001 sa študovala virulencia populácií a klonov Pyrenophora teres Drechs., pochádzajúcich z rôznych chorých listov jačmeňa jarného nazbieraných na lokalitách (Borovce) západného a (Malý Šariš) východného Slovenska. Medzi izolátmi z každého listu (klony a populácie) boli zistené v ich virulencii väčšinou štatisticky významné alebo vysoko významné rozdiely. Klony s maximálnou virulenciou (infekčný typ) v rámci súboru diferenčných genotypov jačmeňa jarného boli potlačené v rámci populácií, z ktorých pochádzali. Virulencia pôvodnej populácie sa približuje priemernej virulencii 5 klonov. Korelácie priemerných infekčných typov súboru diferenčných genotypov jačmeňa jarného medzi sledovanými rokmi v oboch lokalitách a tiež medzi lokalitami v rôznych rokoch boli vo všetkých prípadoch kladné a zväčša štatisticky významné. Dosiahnuté výsledky poukazujú na možnosf využitia v rezistentnom šfachtení jačmeňa jarného voči P. teres Drechs. nielen klonov, ale tiež populácií a subpopulácií.

Kľúčové slová: Pyrenophora teres Drechs., virulencia, supresia v populáciách

Kontaktná adresa: Ing. Bernard Vančo, Výskumný ústav rastlinnej výroby, Bratislavská cesta 122, 621 68 Piešťany
tel.: 033-772 23 11
Späť







Vplyv obrábania a hnojenia na formovanie úrody (štruktúru úrody) Triticum durum L.


Štefan DUPĽÁK, Mária KARABÍNOVÁ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v slovenčine
(6 tab., 14 ref.)

    Vplyv rôznych variantov hnojenia a spôsobov obrábania v interakcii s poveternostnými podmienkami ročníka na formovanie úrody zrna dvoch odrôd pšenice tvrdej (Vendur, Istrodur) sme sledovali v rámci poľných polyfaktorových pokusov založených na pokusnej báze Slovenskej poľnohospodárskej univerzity na Hornej Malante v rokoch 1999 - 2000. V pokuse boli sledované 3 spôsoby obrábania pôdy (A - orba so zaoranim pozberových zvyškov predplodiny, B - orba bez zaorávky pozberových zvyškov predplodíny, C - disky + kyprič - úsporný spôsob obrábania) a 4 varianty hnojenía (a/ nehnojená kontrola, b/ 80 N : 18 P : 74 K , spolu 172 kg NPK/ha, c/ 120 N :18 P : 74,4 K , spolu 212,4kg NPK/ha, d/ 120 N : 18 P : 74,4 K, spolu 212,4kg NPK/ha so zreteľom na ľahko hydrolyzovateľný dusík). Pokus bol založený metódou delených blokov. Obrábanie pôdy a hnojenie sa javili ako vysokopreukazné zdroje premenlivosti a faktory ako rok a opakovanie boli nepreukazné pri obidvoch odrodách. Počet klasov a počet odnoží na 1 m2 môžeme pokladat za znak, ktorý pri obidvoch odrodách jednoznačne ovplyvnil výšku úrody na jednotku plochy vysokopreukazne kladným korelačným vzťahom. Hnojeníe pri odrode Vendur vplývalo vysokopreukazne len na HTZ, pri odrode Istrodur vysokopreukazne na hmotnosť zrna v klase a preukazne na počet produktívnych odnoží, počet klasov na 1 m2, počet zŕn na 1 m2. Obrábanie pri odrode Vendur vplývalo preukazne len na hmotnost zrna v klase a HTZ, pri odrode Istrodur vysokopreukazne na počet zŕn v klase, hmotnosť zrna v klase, HTZ, preukazne na počet produktívnych odnoží, počet klasov na 1 m2, počet zŕn na 1 m2.

Kľúčové slová: Triticum durum, varianty hnojenia, obrábanie pôdy, úroda zrna, úrodotvorné prvky

Kontaktná adresa: Ing. Štefan Dupľák, Katedra rastlinnej výroby, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita, tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: 037-650 8210; e-mail:Stefan.Duplak@uniag.sk
Späť




Späť