Sezónna dynamika imág strečka jelenieho (Hypoderma actaton Bauer, 1858) a strečka srnčieho (Hypoderma diana Bauer, 1858) na Slovensku

Gustáv BUČEK   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(5 obr., 9 ref.)

    Podľa našich pozorovaní v rokoch 1995-1999, je možný v niektorých rokoch spoločný výskyt strečka jelenieho (Hypoderma actaeon Brauer, 1858) so strečkom srnčím (Hypoderma diana Brauer, 1858), čo zvyšuje parazitáciu raticovej zveri. Strečok jelení začína lietať zvyčajne pri teplote 21-22 °C, niekedy už pri 17-18 °C. Maximum výskytu môže byť posunuté o týždeň až 10 dní skôr. V porovnaní so strečkom srnčím, strečok jelení sa nachádza v lokalitách výskytu ďalej od okraja lesa a väčšinou dodržuje presné rozhranie výskytu medzi nim a strečkom srnčím. Strečok jelení sadá nielen na apikálne listy vratiča, ale aj na listy ostružiny, ďateliny, tráv (steblá) a zriedkavo na láskavec (kvety). Zachytené boli dve maximá výskytu strečka jelenieho v rokoch 1998 a 1999.

Kľúčové slová: strečok jelení (Hypoderma actaton Bauer, 1858), strečok srnčí (Hypoderma diana Bauer, 1858), sezónna a denná dynamika, juhozápadné Slovensko

Kontaktná adresa: Ing. Gustáv Buček, Katedra ochrany životného prostredia a zoológie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037/6508 420

Genetická variabilita rýb čeľade Kaprovité (Cyprinidae) hodnotená na základe genetického polymorfizmu bilekovín krvi

Anna TRAKOVICKÁ, Alojz KÚBEK, Július ŽITNÝ, Eva STRAPÁKOVÁ, Ivan STRÁŇAI   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(3 tab., 1 obr., 13 ref.)

    Na základe genetického polymorfizmu bielkovín krvi sa zisťovala genetická variabilita 5 druhov rýb čeľade kaprovité - kapor obyčajný (Cyprinus carpio), lieň obyčajný (Tinca tinca), pleskáč vysoký (Abramis brama), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) a mrena obyčajná (Barbus barbus). Pri všetkých testovaných druhoch sa zistil polymorfyzmus transferínu, albumínu, prealbumínu 1, prealbumínu 2, malátdehydrogenázy a karbonickej anhydrázy. V systémoch ceruloplazmín a amyláza boli testované druhy monomorfné. Najvyššia úroveň polymorfnosti bola zistená v lokuse transferín pri všetkých testovaných druhoch. Zvlášť pri kaprovi obyčajnom, kde efektívny počet alel bol 4,2571. V populácii pleskáča vysokého, lieňa obyčajného a mreny obyčajnej sa zistila nizka heterozygotnosť (od 0,3642 do 0,3964) a zvýšená hladina populačného inbrídingu (od 0,0324 do 0,1348). Medzi testovanými druhmi sa potvrdila významná genetická vzdialenosť v dôsledku rozdielov v úrovni polymorfnosti lokusov a celkovej genetickej variability. Najvyššia genetická vzdialenosť bola zistená medzi druhmi mrena obyčajná a lieň obyčajný 2,1584. Relatívne najvyššia genetická podobnost bola zistená medzi populáciami kapra obyčajného a pleskáča vysokého, kde index genetickej podobnosti bol 0,6829.

Kľúčové slová: ryby, polymorfizmus, bielkoviny krvi, genetická variabilita

Kontaktná adresa: doc. Ing. Anna Trakovická, CSc., Katedra genetiky a plemenárskej biológie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037/6508 285

Hodnotenie dojiteľnosti kráv slovenského strakatého plemena

Klára VAVRIŠÍNOVÁ, Peter STRAPÁK, Ondrej DEBRECÉNI, Daniel BÍRO, Marko HALO   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(4 tab., 1 obr., 12 ref.)

    V práci sme vyhodnotili 1 362 ks dojníc slovenského strakatého plemena v prvej laktácii. Najvyššie zastúpenie dojníc (34,3 %) sme zistili v skupine podľa priemerného minútového výdojku (PMV) od 1,0-1,25 kg mlieka/min a 28,30 % bolo v intervale 1,25-1,50 kg/min. PMV nad 3,0 kg/min sme zistili u 0,62 % dojníc. Priemerný minútový výdojok v skupine dojníc slovenského strakatého plemena predstavoval 1,37 kg/min. Pri dojniciach v chránených chovoch slovenského strakatého plemena sme namerali PMV 1,46 kg/min, pri celkovom výdojku 6,89 kg. Vypočítané korelácie slovenského strakatého plemena medzi PMV a doteraz používaným kritériom pre hodnotenie dojiteľnosti - RV boli r=0,092, medzi PMV a výdojkom za 3 minúty bola r=0,896 a medzi PMV a množstvom mlieka 0,509. Medzi RV₃ a výdojkom za 3 minúty sme zistili r=0,040 a medzi RV₃ a množstvom mllieka -0,137

Kľúčové slová: slovenský strakatý dobytok, dojiteľnosť, priemerný minútový výdojok, množstvo mlieka

Kontaktná adresa: ing. Klára Vavrišínová, CSc., Katedra špeciálnej zootechniky, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037-6508 800,
e-mail:vavrisin@afnet.uniag.sk

Hodnotenie vybraných vlastností matiek býkov slovenského strakatého plemena

Peter STRAPÁK, Daniel BÍRO, Marko HALO, Klára VAVRIŠÍNOVÁ, Peter JUHÁS, Ondrej DEBRECÉNI   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(5 tab., 20 ref.)

    Hodnotila sa mlieková úžitkovosť, dojiteľnosť a exteriér 611 matiek býkov slovenského strakatého plemena v 26 poľnohospodárskych podnikoch. V rámci hodnotenia ukazovateľov mliekovej úžitkovosti dosiahli vybrané matky býkov priemernú produkciu mlieka za všetky laktácie 5 253,06 kg mlieka (s=745,20) s obsahom tuku 4,245 a obsahom bielkovín 3,355. V maximálnej laktácii vyprodukovalli matky býkov v priemere 6 185 kg mlieka (s=993,81) s obsahom tuku 4,315 (226,28 kg) a obsahom bielkovín 3,365 (207,46 kg). Na základe hodnotenia dojiteľnosti 103 matiek býkov sme zistili maximálny minútový výdojok 3,13 kg/min., relatívny výdojok za 3 minúty 84,1 % a index vemena 49,2 %. V rámci hodnotenia exteriéru dosiahli matky býkov v prvej laktácii priemernú výšku na krížoch 137,95 cm, dĺžku tela 87,16 cm a obvod hrudníka 199,5 cm. Pri hodnotení hlavných znakov sa zistilo priemerné bodové hodnotenie za rámec tela 6,22, za osvalenie 5,79, za končatiny 5,80, vemeno 5,95 a za čistotu vemena 8,04. Pri 311 matkách býkov - starších dojníc sme štatistickou analýzou vypočíta!i priemernú výšku na krížoch 138,39 cm, dĺžku tela 87,9 cm a obvod hrudníka 203,3 cm. Hodnotenie hlavných znakov exteriéru bolo na úrovni - rámec tela 6,03, osvalenie 5,45, končatiny 5,87, vemeno 6,17 a čistota vemena 8,34. V porovnaní s celou populáciou slovenského strakatého plemena dosiahli matky býkov vyššie hodnoty telesných mier aj priemerné známky za hodnotenie hlavných znakov exteriéru. Uvedená skutočnosť poukazuje na rigoróznosť výberu na základe utvárania exteriéru, s dôrazom na rámec tela, utváranie končatín a tvarové vlastnosti vemena.

Kľúčové slová: hovädzí dobytok, matky býkov, mlieko, dojiteľnosť, exteriér

Kontaktná adresa: doc. Ing. Peter Strapák, CSc., Katedra špeciálnej zootechniky, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037-6508 806,
e-mail:strapak@afnet.uniag.sk

Tolerancia voči nízkemu pH a symbiotická účinnosť Sinorhizobium meliloti

Natália FARAGOVÁ, Martin UŽÍK, Pavol HAUPTVOGEL   (Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch)
Článok je v angličtine
(2 obr., 17 ref.)

    V laboratórnych podmienkach sa testovali kmene druhu Sinorhizobium meliloti na toleranciu voči nízkemu pH v tekutom živnom médiu, čím sa preukázala vhodnosť využitia tejto metódy aj pre rýchlorastúce rizobiálne kmene. V podmienkach nízkeho pH boli na základe produkčnej a nodulačnej schopnosti otestované dve syntetické populácie FIX1 a FIX2, pochádzajúce zo štyroch cyklov selekcie na zvýšenú N²-fixačnú schopnosť a aktivitu nitrogenázy. Populácia FIX1 po inokulácii kmeňom 4T5, tolerantným voči nízkemu pH v tekutom živnom médiu, vykázala vyššiu úrodu nadzemnej biomasy o 22% a koreňovej hmoty o 32% v porovnaní s inokulovanou kontrolnou odrodou Vali.

Kľúčové slová: lucerna siata, tolerancia voči nízkemu pH, nodulácia, Sinorhizobium meliloti

Kontaktná adresa: Ing. Natália Faragová, Research Institute of Plant Production, Bratislavská cesta 122, 921 68 Piešťany, tel. 033-772 23 11,
e-mail:faragova@vurv.sk

Využitie dusíka jačmeňom jarným a bilancia dusíka hnojiva

Václav HEJNÁK, Hans LIPPOLD, František HNILIČKA, Vratislav NOVÁK   (Česká zemědělská univerzita, Praha)
Článok je v angličtine
(4 tab., 16 ref.)

    Na dvoch zeminách, extrémne kyslej a neutrálnej, sa v mikroparcelových pokusoch sledovalo využitie dusíka jarným jačmeňom odrody Jubilant a stanovila sa bilancia dusíka po aplikácii ¹⁵N v sírane amónnom s 25 % obohatením. Použili sa dávky 0, 85, 170 a 255 mg/N na nádobu, tj. v prepočte 0, 30, 60 a 90 kg N/ha. Na odber dusíka nadzemnou biomasou jarného jačmeňa v čase zberu mala štatisticky preukazne reštriktívny vplyv kyslosť zeminy. Rozhodujúci význam pre tvorbu úrody jarného jačmeňa má dusík zo starej pôdnej zásoby. Jeho podiel na celkovom odbere dusíka zberom sa pohyboval od 97 do 89 % a bol prakticky rovnaký na neutrálnej a extrémne kyslej zemine. "Priming effect" predstavoval na neutrálnej zemine zvýšený odber pôdneho dusíka približne o 25 až 40 %. Na kyslej zemine sa "priming effect" neprejavil, alebo iba veľmi slabo (do 10 %). Bilancia dusíka hnojiva ukazuje, že na neutrálnej zemine rastliny priemerne počas 2 rokov prijali 39-44 % z vnesenej dávky, v zemine zostalo 27-37 % a nenašlo sa 23-31 % dusíka. Na extrémne kyslej zemine je využitie dusíka nízke, rastliny prjali iba 24-28 % z vnesenej dávky, 13-15 % zostalo v zemine a nezistený dusik predstavoval 59 ai 61% aplikovaného množstva.

Kľúčové slová: jarný jačmeň, pH pôdy, hnojenie, dusík, bilancia dusíka,

Kontaktná adresa: Ing. Václav Hejnák, PhD., Czech University of Agriculture in Prague, Department of Botany and Plant Physiology, Karnýcka 129, 165 21 Prague 6 - Suchdol, tel. +420-2-24 38 25,
e-mail:hejnak@af.czu.cz

Obsah anorganických foriem dusíka v pôde pod monokultúrou kukurice na zrno v závislosti od rôznych spôsobov obrábania pôdy a hnojenia

Peter ONDRIŠÍK, Soňa JAVOREKOVÁ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v sloven4ine
(4 tab., 28 ref.)

    V rámci stacionárneho poľného pokusu sa v rokoch 1999-2000 na hnedozemi na spraši sledoval vplyv rozdielneho obrábania pôdy a zaorávky kukuričného kôrovia na obsah anorganického dusíka v pôde pod monokultúrou kukurice na zrno. Rozhodujúci vplyv na hladinu anorganického dusíka v pôde v interakoii s ostatnými faktormi a agrotechnickými zásahmi mali klimatické podmienky v priebehu pokusných rokov. Rozidielne základné spracovanie pôdy nepôsobilo na zmeny obsahu Nan štatisticky významne. Zapracovanie pozberových zvyškov a kôrovia sa prejavilo miernym zvýšením jednotlivých frakcií anorganického dusíka v redukovanom obrábani pôdy. Toto zvýšenie však nebolo štatisticky významné.

Kľúčové slová: obrábanie pôdy, monokultúra, pozberové zvyšky, amoniakálny dusík, dusičnanový dusík

Kontaktná adresa: Peter Ondrišík, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra,
e-mail:ondrisik@afnet.uniag.sk