Úžitkovosť a kvalita vajec sliepok v recyklovaných znáškach


Martin HALAJ, Peter HALAJ, Branislav ROHÁČEK, Henrieta ARPÁŠOVÁ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v slovenčine

    Študovali sa opakovania znáškových cyklov sliepok nosivého hybrida Shaver Starcross 288. V prvom pokuse boli sliepky vo veku 18 týždňov a preperené sliepky po 10 mesačnej znáške zaradené do druhého cyklu znášky. Pre druhý pokus sa použili vybrané sliepky z prvého pokusu, ktoré boli nútene preperené metódou reštrikcie vody (1 deň), krmiva (6 dní) a svetla (15 dní). Sledoval sa priebeh preperenia, úžitkovosť, štandardnosť a kvalita vajec v 1. pokuse v 10 mesačnej znáške (1. a 2. cyklus znášky) a v druhom pokuse počas 8 mesačnej znášky (1 .,2. a 3. cyklus znášky). Počas núteného preperenia sliepky stratili na hmotnosti 30-32 %. Sliepky prestali znášať po 6.-7. dňoch núteného preperenia a úplne stratili perie po 13. až 15. dňoch. Sliepky zniesli prvé vajce po 26.-36. dňoch a 50 % znášku dosiahli po 50.-58. dňoch od začiatku preperenia. Znáška za 10 mesiacov bola 233,42 ks v 1. cykle a 204,02 ks v 2.cykle znášky. Za 8 mesiacov bola znáška 180,1 ks vajec, 171,6 ks a 165,6 ks v 1., 2. a 3. cykle znášky. Konverzia krmiva (g/g) bola v 10 mesačných cykloch 2491 resp. 2783g v 1 .a 2. cykle znášky a v 2. pokuse 1 952,2 568 a 2 825 g v opakovaných znáškových cykloch. Pri správnej organizácii znáškových cyklov a využití potenčných schopností sliepok produkovať vaječnú hmotu získame efektívne konzumné vajcia a to v dvoch 10 mesačných znáškach od sliepky 26,52 kg a pri troch 8 mesačných cykloch 33,06 kg vaječnej hmoty.

Kľúčové slová: sliepky, nútené preperenie, úžitkovosť, kvalita vajec

Kontaktná adresa: Ing. Peter Halaj, CSc., Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Hospodárska 7, 949 01 Nitra
e-mail:Peter.Halaj@uniag.sk
Späť







Vplyv rovnomernosti telenia na mliekovú úžitkovosť kráv slovenského strakatého plemena


Margita RYBANSKÁ, Jozef BUJKO   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v slovenčine

    V súbore 462 kráv slovenského strakatého plemena a ich 50-75% krížencov červenostrakatého holštajnsko-frízskeho plemena sa hodnotila mlieková úžitkovosť v jednotlivých sezónach otelenia. Hodnotené kravy boli rozdelené podľa mesiacov otelenia do štyroch sezón: 1. XII.-I., 2. III.-IV.-V., 3. VI.-VII.-VIII. a 4. IX.-X.-XI. Podľa vykonanej analýzy, za najvhodnejšie obdobie telenia kráv z pohľadu produkcie mlieka sa považuje prvá a druhá sezóna, kedy dojnice slovenského strakatého plemena vyprodukovali 4 609 kg a 4 740 kg mlieka, dojnice - 50% kríženky 4 651 kg a 5015 kg a dojnice - 25% kríženky HFR plemena 4 537 kg a 4 663 kg mlieka. V obsahu tuku a bielkovín bola zaznamenaná podobná tendencia zmien v závislosti od produkcie mlieka.

Kľúčové slová: slovenské strakaté plemeno, krížence holštajnsko-frízskeho plemena, mlieková úžitkovosť, otelenie kráv, sezónnosť telenia

Kontaktná adresa: doc. Ind. Margita Rybanská, CSc., Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra genetiky a plemenárskej biológie, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Späť







Plodnosť samíc nutrie riečnej vybraných genotypov vo farmových chovoch Slovenska


Dušan MERTIN, Jana HANUSOVÁ, Pavol FĽAK   (Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra)

Článok je v slovenčine

    Študoval sa reprodukčný potenciál samíc prvôstok nutrie riečnej rôznych genotypov (štandardná, gronlandská, strieborná) vo farmových chovoch západného Slovenska v priebehu štyroch rokov (1995-1999). Priemerná plodnosť samíc sledovaných genotypov v prvom vrhu bola v hraniciach 3,27-5,55 mláďat. Najvyššia plodnosť bola u gronlandských a najnižšia u strieborných nutrií. Z celkového počtu rodiacich štandardných a gronlandských samíc najvyššie percentuálne zastúpenie 40,8 % u štandardných a 40,2 % u gronlandských samíc korešponduje s početnosťou piatich mláďat vo vrhu. U strieborných samíc a krížencov bol najvyšší podiel rodiacich samíc 41,1 %, resp. 40,6 % pre plodnosť štyroch mláďat vo vrhu. Porovnanie frekvencií výskytu velkosti vrhov medzi sledovanými genotypmi poukázalo na genetickú podmienenosť tohto ukazovateľa. Priemerná plodnosť prvôstok nutrie riečnej vo farmových podmienkach bola 4,53±0,09 mláďat vo vrhu. Na základe našich výsledkov môžeme konštatovať, že na plodnosť nutrií ma vysokopreukazný vplyv genotyp, chov a sledované obdobie.

Kľúčové slová: nutria, Myocastor coypus, genotyp, plodnosť

Kontaktná adresa: Ing. Dušan Mertin, PhD., Výskumný ústav živočíšnej výroby, Ústav chovu malých hospodárskych zvierat, Hlohovská 2, 949 92 Nitra
e-mail:mertin@vuzv.sk
Späť







Floristické zmeny trávneho porastu po jeho obnove


Ľubomír HANZES, Iveta ILAVSKÁ   (Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica)

Článok je v slovenčine

    Experiment bol založený v roku 1997 v areáli NAPANT-u, v nadmorskej výške 1 300 m. Predmetom výskumu bola regulácia botanického zloženia porastu silne infestovaného metlicou trsnatou pričom pozorovania prebiehali v rokoch 1998-2000. Hodnotia sa floristické zmeny porastu po jeho mechanickom spracovaní a následnom príseve a výseve ďatelinotrávnej miešanky. Porast sa využíval dvojkosným spôsobom. Floristické rozbory sa robili pred kosbami metódou projektívnej dominancie. Mechanické a biologické zásahy výrazne ovplyvnili zloženie fytocenózy. Došlo k redukcii metlice trsnatej z 56% zastúpenia v pôvodnom poraste na 8-18% podiel v treťom sledovanom roku. Následne nastali zmeny podielov jednotlivých floristických skupín a vzrástla diverzita krmovinársky hodnotnejších druhov. Z hľadiska krmovinárskej hodnoty boli ošetrené porasty charakterizované ako menej hodnotné až polokultúrne. Na základe doterajších výsledkov sa dajú jednotlivé postupy zúrodňovania hodnotiť ako úspešné. Z hľadiska zmeny floristického zloženia a krmovinárskej hodnoty trávneho porastu možno za najúspešnejší zásah považovať ošetrenie vo variante 1 (plošné predsejbové spracovanie pôdy, sejba naširoko). Dlhodobý úspech operácie sa dá očakávať iba uplatňovaním správnych pratotechnických opatrení.

Kľúčové slová: metlica trsnatá, fytocenóza, floristické zloženie porastu, diverzita, krmovinárska hodnota

Kontaktná adresa: Mgr. Ľubomír Hanzes, VÚTPHP, VP Poprad, ul. SNP 2, 058 01 Poprad, tel.:052-776 70 82
e-mail:ppvutphp@isternet.sk
Späť







Vplyv hnojenia na zmeny koreňového systému trávnych porastov


Ján JANČOVIČ, Ľuboš VOZÁR, Simona PETRÍKOVÁ, Pavol SLAMKA   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v slovenčine

    Množstvo koreňovej hmoty vytvorenej v pôdnom profile 0-100 mm trávneho porastu sme skúmali v priebehu rokov 1993-1995. Dynamika rastu koreňovej hmoty sa stanovovala na troch typoch trávnych porastov: 1. trvalý trávny porast (TTP), 2. dočasný trávny porast (DTP), 3. prisiaty trávny porast (PTP) so štyrmi variantmi minerálnej výživy. Dusíkaté hnojivá sme aplikovali k jednotlivým rastovým periódam kosieb v rovnomerných dávkach, P a K hnojivá jednorázovo na jar. Porasty sme využívali trikrát za vegetáciu kosením. Intervalový prírastok hmoty koreňov troch typov trávnych porastov sa počas vegetačnej periódy v sledovaných rokoch pohyboval od 0,06 do 0,30 kg/m2. Potvrdil sa preukazný vplyv rokov na množstvo akumulovanej koreňovej hmoty, v rámci ktorého sa určujúcim faktorom javí suma atmosferických zrážok vo vegetačnom období (r=0,797+). Naopak, nepotvrdil sa vplyv rôznej minerálnej výživy a typu porastu na akumuláciu koreňovej hmoty. Nižšie prírastky koreňovej hmoty na prisiatom trávnom poraste môže spôsobiť aj účinok alelopatík uvoľňovaných z organickej hmoty pôvodného porastu.

Kľúčové slová: trávny porast, hnojenie, koreňový systém, prírastky koreňovej hmoty

Kontaktná adresa: Prof. Ing. Ján Jančovič, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra krmovinárstva, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.:037-650 82 34
e-mail:Jan.Jancovic@uniag.sk
Späť







Produkčná účinnosť kŕmnych zmesí s rozdielnym obsahom dusíkatých látok pri jednofázovom výkrme ošípaných


Roman GÁLIK, Jozef GARLÍK, Pavol MILLY   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

Článok je v slovenčine

    V115-dňovom skupinovom kŕmnom pokuse sme na 30 ks ošípaných (rozdelených do troch skupín po á 10 ks) štvorplemenného hybrida /(BUxL) x (DUxPn)/ v rozpätí hmotnosti 30-105 kg preskúmali vplyv skrmovania jedinej kŕmnej zmesi počas celého obdobia výkrmu. Pokusným skupinám (I., II. a III. PS) boli aplikované kŕmne zmesi s rozdielnym obsahom N-látok (16,03; 17,26 a 19,17 % v sušine), esenciálnych aminokyselín a množstvom lyzínu pripadajúcim na MJ ME0. Rozdielna úroveň N-látok sa zabezpečila diferencovaným zastúpením sójového extrahovaného šrotu v zmesiach. Najvyšší priemerný denný prírastok za celé obdobie pokusu (664 g) sa zaznamenal v skupine, ktorej sa aplikovala zmes so stredným obsahom N-látok (172,6 g N-látok resp. 7,24 g lyzínu v kg sušiny zmesi). Spotre-ba krmiva na kg prírastku činila 3,46 kg. V ukazovateľoch jatočnej kvality a obsahu živín v sušine svaloviny sa medzi skupinami nezistili preukazné rozdiely (P>0,05). Zvieratá III. PS vykázali najvyšší obsah sušiny v pečeni (oproti l. a II. PS P< 0,05), najvyšší obsah tuku v sušine (oproti l. PS P<0,01) a najnižší obsah zvyškových N-látok (oproti l. PS P<0,05).

Kľúčové slová: kŕmny pokus, kŕmna zmes, stráviteľnosť, metabolizovateľná energia, N-látky, lyzín, ukazovatele

Kontaktná adresa: Ing. Jozef Garlík, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra výživy zvierat, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.:037-6508 321
e-mail:Jozef.Garlik@uniag.sk
Späť




Späť