Tú situáciu asi väčšina z nás dobre pozná - potrebujeme získať zmysluplné a aktuálne informácie na nejakú tému a tak začíname bojovať s obrovským množstvom rôznych dostupných zdrojov. Filatélia má krásny termín - silážovanie. Určite by sme našli paralely so svetom informácií. Do nášho slovníka sa nielen dostali, ale aj udomácnili termíny ako "informačný boom", "informačný smog" či "informačná ekológia". Podstata je určite každému jasná.
Ako sa teda naučiť pohybovať vo svete dostupných, publikovaných informácií, ako hľadať, kde hľadať, ako selektovať, ako si vyhľadané výsledky organizovať a triediť, ako vybrať to podstatné, ako pracovať s textom, čo použiť na spracovávanie textov, atď? Stránky, ktoré sme nazvali ivko, teda informačné vzdelávanie v kocke, sa pokúsia byť nápomocné pri hľadaní odpovedí na takéto a ďalšie podobné otázky. Veľmi nás poteší, ak budeme môcť aj spracovať témy, o ktoré bude prejavený záujem a budú nám navrhnuté ako podnet na rozšírenie obsahu stránok.
Bez ohľadu na to, či informácie hľadá laik alebo odborník, študent alebo človek mimo školeského či akademického prostredia, odporúča sa hneď na začiatku urobiť si prieskum toho, čo je k téme, ktorá nás zaujíma, dostupné. Čo bolo publikované a ko je téma rozpracovaná. Vyhľadávanie informácií založené na určitých pravidlách (prostredníctvom tzv. informačného jazyka) sa nazýva rešeršovanie. Výsledkom takejto "bádateľskej" činnosti je rešerš. Východiskom kvalitnej rešerše je spracovanie rešeršnej (vyhľadávacej) stratégie. Dostupné sú dve základné možnosti - buď si záujemca spracuje rešerš vlastnými silami, alebo sa obráti na profesionálov - pracovníkov knižnice.
Na základe zhodnotenia všetkých aspektov témy zvolíme ďalší zodpovedajúci postup
Na základe zhodnotenia všetkých aspektov týkajúcich sa lokálnych aspektov témy zvolíme ďalší zodpovedajúci postup
Na základe zhodnotenia všetkých aspektov týkajúcich časových súvislostí zvolíme ďalší zodpovedajúci postup
Na základe zhodnotenia všetkých aspektov týkajúcich jazykových požiadaviek zvolíme ďalší zodpovedajúci postup
Na základe zhodnotenia všetkých aspektov toho, aké zdroje nás zaujímajú zvolíme ďalší zodpovedajúci postup
Na základe zhodnotenia všetkých aspektov týkajúcich sa toho, v akej forme očakávame dokumenty pre ďalšie štúdium volíme ďalší zodpovedajúci postup
Zvolíme ďalší zodpovedajúci postup
Pre vypracovanie rešeršnej stratégie je dôležité – po zhodnotení vyššie uvedených aspektov a prijatí určitého „rámcového“ rozhodnutia či plánu ďalšieho postupu – aj dôkladná príprava v podobe detailnejšej analýzy obsahu, ktorej výsledkom je množina zodpovedajúcich kľúčových slov (návrh ich vhodných kombinácií) a v prípade, že máme prehľad, aj výber autorov (ak sa chceme zamerať na vyhľadávanie pomocou tohto kritéria).
Realitou súčasného sveta vo vzťahu k dostupnosti rôznych informačných zdrojov je to, že kým v angličtine je portfólio zdrojov veľmi botahé, databázy v slovenskom (či českom) jazyku sú skôr vzácnosťou. Aj slovenské akademické prostredie sa prispôsobuje globálnemu vývoju a prechádza na angličtinu ako komunikačný jazykový prostriedok. Dostupné zdroje však ponúkajú nástroje, ktoré umožnia vyhľadať v objeme dokumentov tie, ktoré vyhovujú všetkým špecifickým jazykovým požiadavkám. Sú však prípady, kedy sú potrebné informácie s národným špecifikom, aj keď nie sú v slovenčine. Aj vtedy môžu byť nápomocné domáce, voľne prístupné informačné zdroje. V akých zdrojoch možno teda vyhľadávať na Slovensku?
Kde sa možno "obrátiť" pri hľadaní? Dostupné sú databázy v rôznych formách a podobách. Aj online katalógy knižníc sú vlastne databázami. Databázy - v kontexte našej témy sa budeme venovať databázam elektronickým - rozdeľujeme na základe rôznych kritérií do rôznych skupín. Z hľadiska obsahu ich však možno rozdeliť do týchto skupín: bibliografické, citačné, plnotextové alebo faktografické. Striktne ich však rozdeliť nemožno, súčasné elektronické informačné zdroje (databázy) sú často integráciou rôznych typov, tvorcovia sa snažia integrovať plné prístupy v závislosti od toho, ako má klient pokrytý prístup aj k plným textom. Takže napríklad, hoci citačná databáza Web of Science obsahovala pôvodne iba bibliografické záznamy, ak má inštitúcia predplatené nejaké časopisy, možno sa zo záznamu dostať až k plnému textu článku z tohto časopisu.
Spomenuté boli katalógy knižníc (štandardne dostupné z webových stránok knižníc alebo v podobe súborných katalógov), obísť nemožno ani niektoré špecializované portály, ako sú napr. portály evidencie publikačnej činnosti a záverečných prác. Vyberáme niektoré z nich:
SlPK pri SPU v Nitre ponúka používateľom prístupy ku kvalitným zdrojom v rámci niekoľkých licencovaných zahraničných informačných produktov. Do jednej skupiny patria zdroje, ktoré sú výsledkom interácie rôznych prameňov a ponúkajú ich spoločnosti zaoberajúce sa tvorbou takýchto špecializovaných nástrojov, ktorí sa však nesústreďujú na vydavateľskú a edičnú činnosť (napr. Web of Science, Current Contents Connect, ProQuest, EBSCO a pod.). Druhú skupinu tvorí ponuka veľkých, renomovaných vydavateľov s vlastnými portfóliami časopisov, ale aj neseriálových publikácií (napr. Springer, Elsevier, Wiley a pod.). Aktuálne používatelia SlPK majú k dispozícii:
Do pozornosti však odporúčame aj voľne dostupné informačné portály domácich (napríklad SAV, Štatistický úrad SR, ministerstvá a pod.) alebo zahraničných inštitúcií (ako sú napr. orgány Európskej únie, OSN, FAO a pod.), ktoré prinášajú aj rôzne štatistické dáta a výstupy, oficiálne materiály a špecializované vedecké výstupy (napr. nomenklatúry, kódexy, indexy a pod.). Prinášame niekoľko tipov:
Či si už spracujete rešerš vlastnými silami, alebo sa obrátite so žiadosťou o pomoc na rešeršérov-špecialistov v niektorej knižnici, dostávate do rúk výsledok v podobe zoznamu literárnych prameňov/zdrojov, ktoré by mali byť nápomocné pri hlbšom štúdiu problematiky, ktorá Vás zaujíma. Takýto zoznam zvyčajne obsahuje záznamy zložené s údajov ako sú mená autorov, názov dokumentu (ak je to článok, tak aj informácie o zdrojovom dokumente ako je napríklad zborník alebo časopis), rok vydania, miesto vydania, krátky abstrakt a kľúčové slová. Zdroje online majú zvyčajne pripojenú aj adresu odkazu či už v podobe URL alebo identifikátora DOI. A začína hľadanie plného textu.
Pri hľadaní plného textu dokumentu je dôležité, o aký typ sa jedná: ak je to kniha alebo zborník, hľadáme v katalógoch knižníc knižné publikácie, ak je to článok hľadáme v katalógoch knižníc časopisy. Alebo, v prípade článkov z časopisov, hľadáme v dostupných databázach či na webe. V prípade, že bibliografická informácia obsahuje DOI je to veľmi jednoduché: skopírujeme údaj do okna prehliadača a spustíme vyhľadávanie. Upozornenie: identifikátor DOI má v čistej podobe tvar začínajúci prefixom 10.XXXXX, alebo tvar http://dx.doi.org/10.XXXXX. Aby sme dostali výsledok v podobe plného textu, zadávame do vyhľadávacieho okna prehliadača tvar http://dx.doi.org/cislodoi, napr. Príklad
V prípade, že potrebujete dokumenty, ktoré sa nenachádzajú vo fonde knižnice, ktorú navštevujete (napríklad Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre), obrátite svoju pozornosť na službu známu ako medziknižničná výpožičná služba (MVS). Prostredníctvom nej možno získať aj dokumenty, ktoré sú v zahraničnej knižnici. Podmienky sú dostupné na webových stránkach knižníc, alebo ich poskytnú pracovníci MVS v tej-ktorej knižnici. Dôležité sú určite najmä otázky poplatkov.
Aj SlPK pri SPU poskytuje služby MVS, bližšie podmienky, vrátane kontaktov, sú dostupné na webových stránkach SlPK.
