Transformácia dusíka v pôde s alternatívnym obhospodarovaním
Tatiana ŠTEVLÍKOVÁ, Beáta DOBOŠOVÁ, Jana VJATRÁKOVÁ, Soňa JAVOREKOVÁ (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(4 tab., 21 ref.)
V priebehu pokusných rokov 1994-1997 sa sledovali mikrobiálne premeny dusíka v pôde s tetrakultúrou, pri pestovaní ktorej bol maštaľný hnoj nahradený pozberovými
zvyškami - variant PH a vo variante PZ aj zaoraním celého vedľajšieho produktu. Prísun organickej hmoty v takejto forme neovplyvnil výrazne množstvo oxidovateľného uhlíka. Na jeho dynamiku
vplýval najmä pokusný rok a plodina. Vstup čerstvej organickej hmoty do pôdy podporil mobilizačno-imobilizačné procesy pri premenách dusíka s prevahou imobilizácie. To sa prejavilo zvýšením Nt (z 0,14-0,15 na 0,19-0,20%),
nízkymi hodnotami Nan v čase odberu pôdnych vzoriek s výnimkou odbobia po aplikácii priemyselných hnojív i nižším množstvom mineralizovateľného dusíka (N biol). Jeho priemerné hodnoty za 4 roky pre variant PH boli
10,36 a variant PZ 10,54 N/kg suš. zeminy. Zo sledovaných parametrov pokusný rok vysoko preukazne ovplyvnil množstvo Cox, Nt a Nbiol, pestované plodiny Cox a Nan, termín odberu pôdnych
vzoriek množstvo Nan a Nbiol. Varianty hnojenia ovplyvnili množstvo Nbiol a Cox, ale iba v interakcii s plodinami a pokusnými rokmi. Náhrada maštaľného hnoja pozberovými zvyškami a vedľajším
produktom aj napriek úprave pomeru C:N mohla pri dlhodobom používaní viesť k zmene cyklov viazania a uvoľňovania živín
Kľúčové slová: anorganický dusík, mineralizovateľný dusík, imobilizácia, pozberové zvyšky, vedľajší produkt
Kontaktná adresa: doc. Ing. Tatiana Števlíková, Katedra mikrobiológie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 432
Vplyv minerálneho hnojenia na niektoré parametre rastovo-produkčného procesu
Iveta ILAVSKÁ, Daniel RATAJ, Norbert GÁBORČÍK, Ľubomír GONDA (Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica)
Článok je v slovenčine
(1 obr., 6 tab., 13 ref.)
V extrémnej klimatickej oblasti Nízkych Tatier sme počas štyroch rokov sledovali vplyv N(+PK) hnojenia na vybrané charakteristiky rastovo-produkčného pocesu (LAI a NAR) a produkciu
sušiny dočasného trávneho porastu. Porovnávali sa varianty s aplikovanými minerálnymi hnojivami (N90P30K60 a N180P30K60) s nehnojeným variantom (N0P0K0). Najvýraznejšie zmeny počas vegetačného obdobia sa zistili
pri NAR, ktorý dosahoval maximálne hodnoty v období 1. kosby. Potvrdila sa jednoznačná tendencia poklesu hodnôt NAR od 1. kosby k 3. kosbe. Maximálne hodnoty LAI boli zistené v perióde 2. kosby, minimálne v odbobí
3. kosby, pričom diferencie medzi rastovými obdobiami neboli také výrazné ako pri NAR. Kolísanie hodnôt LAI a NAR sa prejavilo na výslednej produkcii sušiny, ktorá tiež vykazuje pokles od 1. kosby k 3. kosbe. Analýzou
vzťahu medzi N(+PK) hnojením a LAI a NAR možno konštatovať, že tesnejšia závislosť od úrovne hnojenia sa potvrdila pri LAI (r=0,763++) ako pri NAR (r=0,447++). Analýza vzťahu úrodotvorných prvkov k produkcii sušiny
potvrdila väčší význam LAI pre primárnu produkciu (r=0,843++) ako hodnôt NAR (r=0,411++). Aplikáciou minerálnych hnojív vzrástla produkcia sušiny v priemere sledovaných rokov relatívne o 58,03% vo var. N90 a o 69,4% vo
var. N180
Kľúčové slová: index listovej pokryvnosti (LAI), čistý výkon fotosyntézy (NAR), produkcia sušiny, trávny porast
Kontaktná adresa: Ing. Iveta Ilavská, Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, VS Poprad, ul. SNP 2, 058 01 Poprad
Vplyv hnojenia dusíkom na morfologické znaky, úrodotvorné prvky a úrody semena ľanu siateho
Eva CANDRÁKOVÁ, Ján BAKUĽA (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(4 tab., 12 ref.)
Poľné maloparcelkové pokusy s ľanom siatym, boli založené v rokoch 1998 a 1999. Cieľom práce bolo rozšíriť poznatky o pestovaní ľanu siateho na semeno v podmienkach
Slovenska, zistiť jeho úrodový potenciál a štruktúru úrodotvorných prvkov. V pokusoch bola použitá odroda Flanders. Výsevok bol 8 mil. klíčivých semien na hektár. Porovnávali sa 4 varianty hnojenia
- nehnojená kontrola a tri spôsoby aplikácie dusika (dávka 20 kg č.ž. na hektár) v priebehu vegetácie vo forme LAV na začaiatku fázy pomalého rastu a vo forme DAM-390 a FOSTIM na začiatku fázy rýchleho
rastu. Porast ľanu siateho sa vyznačoval vysokou autoregulačnou schopnosťou pri zakladaní jednotlivých úrodotvorných prvkov. Najväčšiu kompenzačnú schopnosť sme zistili pri počte vetví na rastline (6,05 v roku 1998; 9,19 v roku 1999)
a pri počte toboliek na rastline (11,63 v roku 1998; 25,46 v roku 1999). Počet semien v tobolke možno považovať za vyrovnaný znak (9,14 v roku 1998; 9,11 v roku 1999). Najdôležitejší ukazovateľ akumulačného potenciálu
porastu ľanu siateho na semeno je počet toboliek na jednotke plochy. Biologické úrody sa dosiahli v rozpätí od 7,19 do 9,81 t/ha a hospodárske úrody v intervale od 3,28 do 5,07 t/ha. Hnojenie neovplyvnilo štatisticky
významne sledované znaky, čo bolo spôsobené vysokou zásobou prijateľných živín v pôde na stanovišti, kde boli pokusy realizované
Kľúčové slová: ľan siaty, semeno, technológia pestovania, úroda, hnojenie
Kontaktná adresa: Ing. Eva Candráková, PhD., Ing Ján Bakuľa, PhD., Katedra rastlinnej výroby, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, e-mail:Eva.Candrakova@uniag.sk
Využitie vedľajších fermentačných produktov melasy ako silážnej prísady
Daniel BÍRO, Marko HALO, Klára VAVRIŠINOVÁ, Peter STRAPÁK, Ondrej DEBRECÉNI (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(9 tab., 10 ref.)
V experimentoch sa overoval vplyv aplikácie Leoproteínu 45 na silážny fermentačný proces a výživnú hodnotu kukuričných siláží. Leoproteín 45 je koncentrát vedľajších fermentačných produktov melasy (vinasa) z výroby liehu a kyseliny citrónovej.
V sušine obsahoval 307,8 g/kg dusíkatých látok, z ktorých 76% tvorili nebielkovinové N-látky. Vo vysokom obsahu popola 271,3 g/kg dominoval draslík 110,9 g/kg. Výživnú hodnotu možno charakterizovať PDIN 181,3 g/kg, PDIE 77,6 g/kg, NEL 5,53 MJ a NEV 5,24 MJ. Aplikáciou
Leoproteínu 45 do silážnej kukurice podielom 3%, 5% a 10% sa preukazne zvýšil v silážach obsah dusíkatých látok o 7,0-28,3 g (11-43%). Vysoký obsah popola v Leoproteíne 45 neovplyvnil negatívne fermentačné procesy v siláži. Zvýšená tlmivá kapacita aditíva je do určitej
miery kompenzovaná obsahom organických kyselín, z ktorých Leoproteín 45 obsahuje najviac kyseliny mliečnej 115,73 g/kg. Fermentačné straty sušiny sa zvyšovali so zvyšovaním dávky Leoproteínu 45 od 17,2 g do 32,8 g/kg. Pri najvyššej dávke aditíva sa v silážach preukazne znížil obsah
vlákniny o 35,2 g. Pri 5% a 10% dávke Leoproteínu 45 sa zaznamenal v silážach nižší podiel kyseliny mliečnej a vyšší podiel kyseliny octovej. So zvyšovaním dávky aditíva sa zvyšovala hodnota pH z 3,91 na 4,16. Dusikatá hodnota PDIN sa preukazne zvýšila o 4,2-17,1 g/kg.
Energetická hodnota kukurčných siláží nebola aditívom štatisticky významne ovplyvnená a kolísala od 6,28 MJ do 6,35 MJ. Leoproteín 45 je možno využívať ako silážne aditívum pre zvýšenie dusíkatých látok v sacharidových silážach v dávkach 5-10%. Siláže majú vyšší obsah kyseliny mliečnej a
octovej. Zvýšený podiel kyseliny octovej 27,2-28,2% prispieva k aeróbnej stabilite siláží
Kľúčové slová: vedľajšie fermentačné produkty melasy, vinasa, siláž, výživná hodnota
Kontaktná adresa: prof. Ing. Daniel Bíro, PhD., Katedra výživy, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 328, e-mail:biro@sai.uniag.sk
Hodnotenie mlieka mastitídnych dojníc pred a po ukončení liečby
Peter POPELKA, Jozef NAGY, Rudolf CABADAJ, Jaroslav HAJURKA, Pavel POPELKA, Slavomír MARCINČÁK (Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice)
Článok je v slovenčine
(2 obr., 4 tab., 16 ref.)
Cieľom nášho experimentu bolo overenie účinnosti terapie chronických mastitíd dojníc spôsobených Staphylococcus aureus. Podávali sme intramamárny prípravok samostatne a v kombinácii s jednorazovou aplikáciou injekčného preparátu. Na základe farmakokinetických
predpokladov a experimentálnych prác je odporučené používať kombináciu lokálnej intramamárnej a celkovej intramuskulárnej liečby. Súčasne boli sledované vybrané parametre mlieka, počet somatických buniek, celkový počet mikroorganizmov a počet Staphylococcus aureus. Namerané hodnoty boli porovnané
s limitmi uvedenými v STN 57 0529 a použité ako indikátor kvality mlieka a výskytu mastitídnych zmien v mlieku dojníc. Nezaznamenali sme významný rozdiel medzi oboma spôsobmi liečby. Výsledky klinických a mikrobiologických testov a počet somatických buniek poukazujú na terapeutickú neúspešnosť oboch
spôsobov liečby. Finančné straty spôsobené poklesom mliečnej produkcie a nákladmi na neefektívnu liečbu a kŕmenie zvierat len prehlbujú problémy chovateľov. Na základe klinického nálezu, výsledkov NK mastitis testu, počtu somatických
buniek a mikrobiologických vyšetrení, odporúčame dojnice pozitívne na prítomnosť chronickej mastitídy spôsobenej Staphylococcus aureus eliminovať zo stáda
Kľúčové slová: dojnice, mastitída, Staphylococcus aureus, somatické bunky
Kontaktná adresa: MVDr. Peter Popelka, Univerzita veterinárskeho lekárstva Košice, Komenského 73, 041 81 Košice, e-mail:popelkap@lycos.com
Využitie kotercov KNOP pre dojčiace prasnice
Ivan PAŠKA, Juraj MLYNEK, Mária BULLOVÁ, Stanislav ELIÁŠ (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(2 obr., 3 tab., 16 ref.)
Predkladáme výsledky z troch rozmnožovacích chovov ošípaných, kde sa v kategórii rodiacich a dojčiacich prasníc rešpektovali v kotercoch KNOP prvky welfare a realizoval šetrný biologický program. Základné stáda prasníc tvorili ošípané bieleho ušľachtilého plemena (BU) a pre produkciu jatočných ošípaných sa na kríženie
používali kance kombinácie pietrain x hampshire (Pn x Ha). Hodnotili sme 265 všetkých vrhov a na Stanici výkrmnosti a jatočnej hodnoty sme podľa STN 46 6164 testovali celkom 150 jatočných ošípaných do živej hmotnosti 100 kg (60 + 42) a 48 ks do živej hmotnosti 130 kg. Výsledky sme spracovali variačno-štatisticky a niektoré rozdiely overili Studentovým t-testom.
Počet živonarodených prasiat sa v chovoch pohyboval od 10,39 do 10,90 ks a počet dochovaných prasiat na 87. deň bol 8,60-9,61 ks. Pri pôrodnosti 2,02-2,19 vrhov bol počet prasiat vyprodukovaných na jednu prasnicu za rok 18,83; 19,41 a 18,46 ks. Živá hmotnosť ošípaných v tomto veku dosiahla v priemere 26,96; 27,73 a 25,8 kg. Pri výkrme od 30- 100 kg dosiahli jatočné
zvieratá priemerný denný prírastok 0,705 resp. 0,709 kg a spotrebu krmiva na 1 kg prírastku 3,56, resp. 3,48 kg. Zastúpenie chudej svaloviny v jatočnej polovočke bolo u krížencov vyššie - 58,7% ako u čistokrvných zvierat - 55,1%. V ukazovateli kvality mäsa boli rozdiely minimánlne, len ošípané BU plemena zabíjané v živej hmotnosti 130 kg, mali v 100 g mäsa vyššie zastúpenie
cholesterolu - 70,9 mg, ako ošípané zabíjané v živej hmotnosti 100 kg - 55,3 mg (BU) a 40,2 mg [BU x (Pn x Ha)]
Kľúčové slová: ošípané, welfare, reprodukcia, výkrm, jatočná hodnota
Kontaktná adresa: prof. Ing. Ivan Paška, CSc., doc. Ing. Juraj Mlynek, CSc., Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Vplyv magnezitových emisií na zmeny pH
Peter ONDRIŠÍK, Ján NOSKOVIČ, Alena RAKOVSKÁ (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(3 tab., 16 ref.)
V laboratórnych podmienkach sa testoval vplyv zachytených magnezitových emisií na zmeny pôdnej reakcie veľmi kyslej pôdy. Do pokusných nádob sa navážilo 8 kg na vzduchu vysušenej jemnozeme z humusového
horizontu kambizeme kyslej. Zemina bola dôkladne premiešaná s príslušnou dávkou hnojiva a magnezitu a nasýtená na 65% pôdnej vodnej kapacity. Pokus bol organizovaný v siedmich variantoch: K (nehnojená kontrola), NPK, 2 CaO (0,66 g CaO/kg zeminy + NPK hnojenie),
2 KM (0,66 g KM/kg + NPK), 4 KM (1,32 g KM/kg + NPK), 2 GM (0,66 g GM/kg + NPK) a 4 GM (1,32 g GM/kg + NPK). KM bol kaustický magnezit a GM granulovaný magnezit. Pri stanovení dávky NPK hnojív sa vychádzalo z dávky 200 mg N/kg zeminy pri zachovaní pomeru N:P:K = 1:0,3:0,5.
Dávky CaO a magnezitov sa stanovili podľa odporúčaných dávok pre poľnohospodársku prax, pričom sa vychádzalo z obsahu oxidu horečnatého v magnezitoch (78%) a jeho alkalizačného účinku. Potvrdil sa výrazný vplyv magnezitov na úpravu kyslej pH smerom k neutrálnej hodnote. Výraznejší
účinok mala aplikácia magnezitov ako aplikácia CaO. Najlepšie výsledky sa dosiahli pri aplikácii 4 t/ha kaustického (práškového) magnezitu, ktorý zmenil pH(KCl) z 3,9 na 6,75 na konci pokusu. Účinnosť granulovaného magnezitu na zmeny pH bola nižšia podobne ako účinnosť CaO
Kľúčové slová: pôdna reakcia, magnezit, reakcia pôdy
Kontaktná adresa: doc. Ing. Peter Ondrišík, PhD., Katedra ochrany životného prostredia a zoológie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 427, e-mail:ondrisik@afnet.uniag.sk