Epigeneticky indukovaná variabilita morfologických a molekulárnych znakov hrachu siateho (Pisum sativum L.)

Katarína HRUBÍKOVÁ, Milan BEŽO, Henrieta KNOBLOCHOVÁ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(4 obr., 22 ref.)

    Rozširovanie biologickej variability rastlinného genómu umožňuje vytvárať nové biologické materiály s pozmenenou genetickou výbavou. Takýto biologický materiál je možné využiť v šľachtiteľskom programe alebo v ďalšom výskume. Epigenetická dedičnost, alebo epigenetická kontrola aktivity génov, je oblasť intenzívneho výskumu molekulovej biológie a genetiky. Analýza epigenetických javov rozširuje teoretické poznatky dedičnosti a premenlivosti organizmov a vytvára predpoklady ich využitia v šľachtení a pestovaní rastlín. V závislosti od dĺžky pôsobenia ultrazvuku boli analyzované zmeny podmienok realizácie genetickej informácie v bunke. Tieto zmeny boli hodnotené na základe morfologických znakov (hodnotenie fenotypovej variability podľa klasifikátora) a molekulámych znakov (analýza elektroforetickej separácie zásobných bielkovín). Variabilita morfogénnych procesov rastlín hrachu siateho, bola podmienená nielen genetickými, ale aj epigenetickými faktormi (ultrazvuk). U ltrazvuk svojim trvalým účinkom narušuje medzibunkové interakcie a tým umožňuje stimuláciu delenia meristémových buniek, čoho prejavom je mnohovýhonkovosť. Na základe analýzy polymorfizmu zásobných bielkovín hrachu siateho vyplýva, že pôsobením ultrazvuku dochádza k narušeniu štruktúry bielkovín

Kľúčové slová: epigenetické faktory, ultrazvuk, elektroforéza zásobných bielkovín, hrach

Kontaktná adresa: Ing. Katarína Hrubíková, CSc., Katedra fyziológie rastlín, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 454, e-mail:hrubikov@afnet.uniag.sk

Štúdium embryológie koníka Chrotogonus lugubris Blanchard (Orthoptera, Acridoidea, Pyrgomorphidae). III. Organogenéza

Khaled Mohamed Abdel RAHMAN   (Entomol. Dept., Fac. Sci., Cairo University, Egypt)
Článok je v angličtine
(14 obr., 30 ref.)

    Sledovala sa organogenéza Chrotogonus lugubris Blanchard (Orthoptera). Tráviaca trubica sa tvorila pomocou invaginácii ektodermy. Tieto invaginácie boli stomodeálne (21,25%D) a proktodeálne (23,21%D). Počas vývinu sa ich konce stretli nad mezodermálnou hmotou tvorenou rudimentami mezenteronu. Tento proces bol lepšie definovaný v štádiu 61,87%D. Malpighiho žľazy sa objavili do štádia 58,8 ako šesť ektodermálnych výrastkov invaginácie proctodea. Slinné žľazy vznikli ako pár ektodermálnych invaginácii na báze labia v blízkosti vyvijajúceho sa hypopharynxu v štádiu 59,68%D. Neuroblasty sa objavili v štádiu 36,01 %D a tvorili dve laterálne reťaze. Tieto sa menili na bunky ganglii. Neskôr sa objavili komisúry a konektívy. Neuroblasty potom degenerovali a zmizli do štádia 61,87-70,33%D. Kardioblasty sa objavili v štádiu 36,01%D a tvorili dve bočné reťaze od labiálneho po desiaty abdominálny segment. Srdce sa tvorilo do štádia 59,68%D tak, že tieto reťaze boli posunuté smerom hore rastom mezodermu na chrbte a vytvorili trubicu reprezentujúcu srdce. Aorta sa vyvinula zo stien antennálnych coelomických váčkov. Tracheálny systém vznikol pomocou ektodermálnych invaginácii v štádiu 36,01%D. Reproduktívne orgány sa vyvinuli z genitálnych buniek v štádiu 36.01%D. Spôsobili tvorbu gonádnych rudimentoy na každej strane embrya

Kľúčové slová: embryogenéza, koníky, Acrididae

Kontaktná adresa: Khaled M. Abdel Rahman, Fac. Sci., Entomol. Dept., Cairo University, Cairo, Egypt

Výskyt a bionómia Lixus subtilis Boheman (Coleoptera: Curculionidae) vyvíjajúceho sa na Amaranthus retroflexus L. a Amaranthus caudatus L. na Slovensku

Monika VRÁBLOVÁ, Peter TÓTH, Ľudovít CAGÁŇ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(2 tab., 32 ref.)

    V priebehu rokov 1995-1998 sa sledoval výskyt chrobákov z čeľade nosánikovité na rastlinách Amaranthus retroflexus L. Z 24 druhov sa na väčšine lokalít pravidelne pozoroval druh Lixus subtilis Boheman. Tento druh bol bežný v najteplejších oblastiach na juhu Slovenska a obyčajne sa nevyskytoval v strednej a v východnej časti štátu s chladnejším podnebím. L. subtilis sa nezistil na rastlinách repy cukrovej na lokalite Nitra-Malanta na juhozápade Slovenska. Na tejto lokalite L. subtilis pravidelne napádal rastliny burinného A. retroflexus a kultúrneho Amaranthus caudatus L. Kladenie vajičok L. subtilis začalo v prvom týždni júna a väčšina lariev sa vyvíjala v stonkách od polovice júna do konca júla. Larvy žrali v pletivách stonky smerom k hornej časti rastliny. Kuklenie pokračovalo vo vnútri stonky od začiatku augusta. Prvé imága L. subtilis vyvíjajúce sa na rastlinách A. retroflexus sa objavili v druhej polovici augusta. Nova objavené imága tvorili okrúhly výstupný otvor, cez ktorý opúšťali stonku. Obdobie vývinu do objavenia sa imága trvato približne 2,5 mesiaca. Parazitácia lariev nosánika parazitoitom Scambus detritus (Holmgren) (lchneumonidae) dosiahla viac ako 50%



Kontaktná adresa: Ing. Monika Vráblová, Katedra trvalo udržateľného rozvoja, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Mariánska 10, 949 01 Nitra, tel. 087-6526 637, e-mail:vrablova@sai.uniag.sk

Syrphidocenózy (Syrphidae, Diptera) niektorých mimoplodinových stanovištných typov nitrianskeho okresu

Adriana KRÁLIKOVÁ, Alena RAKOVSKÁ, Jaroslav NOSKOVIČ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(14 tab., 1 obr., 31 ref.)

    Práca sa zaoberá výskumom pestríc (Syrphidae, Diptera) v 11 stanovištných typoch nachádzajúcich sa na 44 lokalitách, ktoré obklopujú agrocenózy Nitrianskeho okresu. Metódou individuálneho odchytu a smýkaním bolo získaných 581 jedincov patriacich k 28 druhom pestríc. Z nich 16 druhov patrí do tropickej skupiny afidofágov. Najväčšie rozšírenie v rámci uvedenej skupiny dosiahli druhy Episyrphus balteatus (De Geer, 1776) a Melanostoma mellinum (L., 1758). Najväčšie hodnoty konštancie a taktiež aj opakovane vysoké eudominantné a dominantné zastúpenie mali uvedené 2 druhy na nasledovných stanovištných typoch: vodná nádrž s porastami tŕste a pálky, dubovo-hrabový les, dubovo-cerový les a kultúra agáta bieleho. Tieto stanovištné typy môžu slúžiť ako potencionábne refúgiá výskytu druhov E. balteatus a M. mellinum, odkiaľ sa môžu šíriť do okolitých agrocenóz, a tu pôsobiť ako biokontrolné agens vošiek a opelovače

Kľúčové slová: pestrice (Diptera: Syrphidae), stanovištné typy, konštancia, dominancia, Nitriansky okres

Kontaktná adresa: RNDr. Adriana Kláliková, CSc., Katedra ochrany životného prostredia a zoológie, Agronomická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, e-mail:kralikov@uniag.sk

Variabilita hmotnosti koreňového systému niektorých tráv a sortimentu kostravy trsťovitej (Festuca arundinacea Schreb)

Norbert GÁBORČÍK, Jana MARTINCOVÁ, Ľubomír GONDA   (Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica)
Článok je v slovenčine
(2 tab., 1 obr., 14 ref.)

    V dvoch nádobových pokusoch sa sledovala variabilita hmotnosti koreňovej sústavy a niektorých jeho vlastností (počet koreňov, objem) štyroch druhov tráv vrátane 11 kultivarov kostravy trsťovitej (Festuca arundinacea Schreb). V druhom pokuse sa sledovala hmotnosť koreňa a koncentrácia chlorofylu v listoch 50 kultivarov kostravy trsťovitej. Najnižšiu hmotnosť koreňov dosahovala reznačka laločnatá (Dactylis glomerata l.) a najvyššiu mätonoh mnohokvetý (Lulium multiflorum Lam.), čo súvisí s nižšou hodnotou pomeru hmotnosti koreňovej sústavy k hmotnosti nadzemnej fytomasy (R:S), ktorá v prípade kostravy trsťovitej a mätonohu trváceho (Lolium perenne L.) sa blížia k hodnote 1,00. V oboch sortimentoch kostravy trsťovitej sa potrvdila značná variabilita hmotnosti koreňového systému. V prvom prípade kolísala od 0,208 do 0,643 gramov na rastlinu, v druhom od 0,211 do 0,560 gramov na rastlinu. Pri rozdelení 50 kultivarov kostravy trsťovitej do skupín podľa hmotnosti koreňovej sústavy sa medzi hmotnosťou koreňovej sústavy a koncentráciou chlorofylu a+b potvrdila silná korelácia (r=0,7206+)

Kľúčové slová: trávy, kostrava trsťovitá, Festuca arundinacea, kultivary, koreň, chlorofyl, vzťahy

Kontaktná adresa: doc.Ing. Norbert Gáborčík, CSc., Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Mládežnícka 32, 974 01 Banská Bystrica