Rozvoj hubového ochorenia vošky makovej, Aphis fabae SCOPOLI na primárnom hostiteľovi a dvoch sekundárnych hostiteľoch

Marek BARTA, Ľudovít CAGÁŇ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine

    Na lokalite Nitra-Dolná Malanta sa v rokoch 2001 a 2002 sledoval výskyt entomopatogénnych húb z radu Entomophthorales v populáciách vošky makovej, Aphis fabae Scopoli, v porastoch jej sekundárnych hostiteľov (bôbu a cukrovej repy), a na zimnom hostiteľovi Euonymus europaea L. Počas sledovaného obdobia sa na prirodzenej regulácii populácie vošky podieľali entomopatogénne huby Neozygites fresenii (Nowakowski) Remaudiére a Keller, Erynia neoaphidis Remaudiére a Hennebert, Entomophthora planchoniana Cornu a Conidiobolus obscurus (Hall a Dunn) Remaudiére a Keller. E. planchoniana, E. neoaphidis a N. fresenii, boli zistené v kolóniách vošky na zimnom hostiteľovi, pričom prvý z uvedených druhov bol najpočetnejší. Napriek silnej infestácii krov zimného hostiteľa voškou, infekcia v populácii vošiek bola nízka. Podiel infikovaných vošiek neprekročil hodnotu 5% v roku 2001 a 2% v roku 2002. V kolóniách vošiek na bôbe bol v roku 2001 nájdený iba jeden druh patogéna, N. fresenii, ale v nasledujúcom roku boli identifikované aj druhy E. neoaphidis a C. obscurus. Huba N. fresenii preukázala v hustých kolóniách vošiek schopnosť vytvoriť epizoótiu, ale predčasné skosenie porastu prerušilo rozvoj ochorenia v populácii. Preto aj maximálny podiel infikovaných vošiek dosiahol hodnotu iba 8.78%. V poraste cukrovej repy bolo v roku 2001 nájdených iba niekolko vošiek usmrtených druhmi N. fresenii a C. obscurus, ale v ďalšom roku patogén N. fresenii po kulminácii početnosti vošky vyvolal silnú epizoótiu. Epizoótia sa však objavila v čase, kedy ekonomický prah bol vysoko prekročený a ochrana porastu pred poškodením vošiek nebola preto zabezpečená. Rozšírenie ochorenia v kolóniách vošiek pravdepodobne iba indikuje resp. sprevádza pokles abundancie vošiek po kulminácii, ale nie je primárnou príčinou inh vymiznutia z porastu.

Kľúčové slová: Entomophthorales, Aphis fabae, Euonymus europaea, repa cukrová, bôb

Kontaktná adresa: Prof. Dr. Ľudovít Cagáň, Fakulta agrobiológie a potra. zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra,
e-mail:Ludovit.Cagan@uniag.sk

Zmeny v obsahu anorganického dusíka v pôde počas vegetácie pšenice letnej f. ozimnej v závislosti od hnojenia

Peter ONDRIŠÍK, Ivan ČERNÝ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine

    V rámci stacionárneho poľného pokusu sa v rokoch 1998-2000 na hnedozemi-spraši sledoval vplyv bilančného hnojenia na základe obsahu Nan v pôde. Pokus mal tri varianty hnojenia: A1 - nehnojená kontrola, A2 - hnojenie NPK bilančnou metódou na plánovanú úrodu 6t zrna, A3 - bilančné hnojenie NPK na plánovanú úrodu + zaorávka pozberových zvyškov. Rozhodujúci vplyv na hladinu anorganického dusíka v pôde, v interakcii s ostatnými faktormi a agrotechnickými zásahmi, mali klimatické podmienky v priebehu pokusných rokov. Výraznejší vplyv však mali sezónne zmeny poveternostných podmienok ako ročné kolísania teploty a zrážok. V dôsledku nedostatku vlahy v pôde dominoval amónny dusík. V priemere najvyššie hodnoty amónneho dusíka boli v treťom odbere (9,07 mg/kg) čo v porovnaní s odberom pred sejbou predstavuje nárast o 6,15 mg/kg. Obsah dusičnanového dusíka bol výrazne nižší pričom v priemere najvyššia hodnota bola zistená v čase pred sejbou - 3,55 mg/kg. Vysoko preukazný vplyv na zmeny obsahu Nan mali iba zvolené odbery pôdnych vzoriek, pričom vysoko preukazné rozdiely boli medzi odberom v čase zberu pšenice a zostávajúcimi odbermi. Rozdielne hnojenie nepôsobilo na zmeny obsahu Nan štatisticky významne. Štatisticky významný nebol ani vplyv zapracovania pozberových zvyškov a slamy.

Kľúčové slová: pšenica letná f. ozimná, pozberové zvyšky, amónny dusík, dusičnanový dusík, hnojenie, mineralizácia

Kontaktná adresa: Doc. Ing. Peter Ondrišík, CSc., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.: 037-650 8427
e-mail:Peter.Ondrisik@uniag.sk

Testovanie kalulu pšenice (Triticum aestivum L.) a tritikale (Triticosecale Witt.) na toleranciu k soli

Valéria ŠUDYOVÁ, Svetlana ŠLIKOVÁ, Zdenka GÁLOVÁ   (VÚRV, Piešťany)
Článok je v slovenčine

    Embryogenne kalusy troch genotypov pšenice a dvoch genotypov tritikale získané z nezrelých embryí sme hodnotili na toleranciu k soli in vitro. Do testovacieho kultivačného média sme pridali O, 3, 6 a 9 g/l NaCl. Prírastok hmotnosti kalusov sme hodnotili nedeštruktívnym spôsobom formou váženia celých kalusov v aseptických podmienkach. Relatívna hmotnosť čerstvého rastúceho (RHČR) kontrolného a testovaného kalusu (O a 9 g/l NaCl) odrody Ilona bola na takmer rovnakej úrovni (25,30% a 20,30%). Kalusy pšenice Ilona mali najvyššiu toleranciu k soli. Po subkultivácii na zakoreňovacie médium sme získali 9 rastlín. Dopestovali sme ich do zrelosti. Najvyššiu citlivosť na soľ v in vitro podmienkach sme zaznamenali pri testovaných kalusoch tritikale Lasko a Ra-Tc-15. Prírastok relatívnej hmotnosti čerstvého kalusu a regeneračná schopnosť kalusov boli znížené so zvýšením koncentrácie NaCl pri oboch genotypoch. Regenerácia kalusov Ra-Tc-15 nebola úspešná pri najvyššej koncentrácii NaCl v médiu (9 g/l). Testované kalusy mali vyšší obsah prolínu ako kontrolné kalusy.

Kľúčové slová: kalus, tolerancia k soli, pšenica, tritikale, prolín

Kontaktná adresa: Ing. Valéria Šudyová, PhD., Výskumný ústav raslinnej výroby, Bratislavská cesta 122, 921 68 Piešťany
e-mail:sudyova@vurv.sk

Porovnanie ultraštruktúry bovinných embryí získaných in vivo a in vitro

Adriana ŠUPOVÁ, Elena KUBOVIČOVÁ, Vladimír LANDA, Juraj PIVKO   (Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra)
Článok je v slovenčine

    Predmetom tejto štúdie bolo, prostredníctvom morfometrických analýz, porovnať ultraštruktúru bovinných embryí, produkovaných in vivo a in vitro. Embryá produkované in vivo boli získané od kráv po superovulácii a embryá produkované in vitro z kumulus oocytárnych komplexov, ktoré boli aspirované z vaječníkov kráv. Komplexy boli maturované a aktivované in vitro prostredníctvom AC/DC prúdu. Potom boli oocyty umiestnené do kultivačného média a následne boli embryá produkované in vivo ako aj in vitro, pripravené a spracované pre transmisnú elektrónovú mikroskopiu. Relatívny objem bunkových komponentov bol determinovaný metódou spočítavania bodov pripadajúcich na jednotlivé štruktúry z celkového počtu dostupných bodov na testovacej sieťke. Hodnotili sme 10 náhodných mikrografií z každého vývojového štádia embryí. Relatívny objem tukov, valuol Golgiho aparátu, inklúznych a apoptických teliesok bol vyšší v in vitro embryách, ovplyvnených AC/DC prúdom ako v in vivo produkovaných embryách

Kľúčové slová: embryo, krava, AC/DC ošetrenie, ultraštruktúra

Kontaktná adresa: Mgr. Adriana Šuppová, Univerzita Konštantína Filozofa, Katedra zoológie a antropológie, Nábrežie mládeže 91, 949 74 Nitra
e-mail:asupova@ukf.sk

Koncentrácia chlorofylu (SPAD hodnoty) vybraných druhov kŕmnych tráv a datelinovín

Norbert GÁBORČÍK, Elemír TIŠLIAR, Eugen PAVLÍK   (Technická univerzita, Banská Štiavnica)
Článok je v angličtine

    V dvoch poľných pokusoch sa sledovala koncentrácia chlorofylu a + b v listoch vybraného sortimentu kŕmnych tráv a ďatelinovín. V oboch pokusoch sa potvrdilo, že ďatelinoviny (Trifolium pratense L, Trifolium repens L., Medicago sativa L.) mali hodnoty SPAD vyššie (50,3 a 55,2 v 1. a 2. pokuse ) než sledované druhy kŕmnych tráv (37.0 a 45.0). Hodnoty SPAD sledovaného sortimentu tráv (1. pokus) klesali v poradí: lipnica lúčna > kostrava lúčna > reznačka laločnatá > MRH > mätonohy. Potvrdilo sa, že MRH pestované v miešanke s ďatelinou lúčnou (Trifolium pratense L.) mali hodnoty SPAD vyššie o 6% v porovnaní s MRH pestovanými v monokultúre. Údaje druhého pokusu potvrdili kultivarové rozdiely hodnôt SPAD ďateliny plazivej (Trifo/ium repens L.) a ďateliny lúčnej (Trifolium pratense L.) , ako aj reznačky laločnatej (Dactylis glomerata L.) a timotejky lúčnej (Phleum paratense L). Rozdiely maximálnych a minimálnych hodnôt SPAD klesali v poradí: ďatelina lúčna > timotejka lúčna > ďatelina plazivá > reznačka laločnatá. Poukazuje sa na úlohu chlorofylu pre produkciu sušiny tráv a niektoré kvalitatívne charakteristiky trávnej hmoty. Naznačuje sa na možnosti využitia tráv na extrakciu chlorofylu pre potravinársky, farmaceutický a kozmetický priemysel.

Kľúčové slová: trávy, ďatelinoviny, chlorofyl, SPAD hodnoty, kultivary

Kontaktná adresa: Doc. Ing. Norbert Gáborčík, PhD., Fakulta ekológie a environmentalistiky TU, Kolpašská 1, 1738 9/B, 969 01 Banská Štiavnica

Kvantitatívne hodnotenie ichtyofauny horného toku rieky Turiec nad chráneným náleziskom hlavátky

Ivan STRÁŇAY, Jaroslav ANDREJI   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine

    Sumárne sa prelovilo 932 m, čo predstavuje 2,4% z celkového sledovaného úseku 38,4 km Turca. Celkove sa ulovilo 1 424 ks rýb o hmotnosti 143,4 kg. V kvantitatívnej časti sa hodnotila konštantnosť výskytu (12,5-87,5%), dominancia kusová (0,21-16,68%) aj hmotnostná (0,01-35,24%), diverzita (0,45-2,11), ekvitabilita (0,32-0,89), abundancia (2026-12 724 ks) a biomasa (175-412 kg) vyjadrená v jednotkách CPUE na 1 ha.

Kľúčové slová: rieka Turiec, CPUE, dominancia, konštantnosť, ekvitabilita

Kontaktná adresa: Doc. Ing. Ivan Stráňai, CSc., Slovenská poľnohospodárska univerzita, tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: 037-650 8700; e-mail:Ivan.Stranai@uniag.sk