Indukcia získanej systémovej rezistencie proti vírusu Y zemiaka (PVY) v rastlinách zemiaka kultivovaných na médiu s obsahom kyseliny 2,6-dihydroxybenzoovej v prostredí in vitro a identifikácia PR-bielkovín v klíčkoch hľuzového potomstva

Ján HELDÁK, Milan BEŽO   (Výskumný ústav zemiakársky, Veľká Lomnica)
Článok je v angličtine
(3 tab., 1 obr., 23 ref.)

    Ziskaná systémová rezistencia (SAR) sa indukovala v dvoch odrodách zemiaka (Solanum tuberosum L.) s rozdielnou rezistenciou proti vírusu Y zemiaka (PVY) v prostredí in vitro. V rastlinách zemiaka, ktoré sa kultivovali na médiu s obsahom kyseliny 2,6-dihydroxybenzoovej (DBA) v prostredi in vitro, sa tvorili bielkoviny súvisiace s patogenézou (PR-bielkoviny). Odroda Boda s extrémnou rezistenciou proti PVY mala po umelej infekcii PVY a po indukcii s DBA rovnaké frakcie kyslých bielkovín izolovaných z listov in vitro rastlín po elektroforéze v polyakrylamidovom géle (PAGE). V náchylnej odrode Lipta boli zistené rozdiely v elektroforetickom spektre bielkovinových frakcií. Po infekcii in vitro rastlín zemiaka sa zvýšila intenzita izoenzýmových prúžkov, ale ich štruktúra sa nezmenila. V rastlinách s navodenou SAR sa znížila relatívna koncentrácia PVY po 28 dňovej kultivácii v prostredí in vitro. Rozdiely v intenzite prúžkov bielkovinových frakcií sa zistili aj v klíčkoch hľúz, ktoré boli dopestované z in vitro pestovaných rastlín s navodenou SAR

Kľúčové slová: systémová získaná rezistencia, Solanum tuberosum, PR-bielkoviny, izoenzýmy peroxidázy

Kontaktná adresa: Ján Heldák, Výskumný ústav zemiekársky, Popradská 518, 059 52 Veľká Lomnica, tel.:0968-456 1138, e-mail:heldak@sinet.sk

Napadnutie kukuričných zŕn hubami Fusarium na Slovensku

Antónia ŠROBÁROVÁ, Antonio LOGRIECO, Miriam NADUBINSKÁ   (Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV, Ivanka pri Dunaji)
Článok je v angličtine
(2 tab., 5 obr., 15 ref.)

    Počas trojročného sledovania výskytu fuzarióz klasov kukurice sme zistili ich výskyt na všetkých 21 sledovaných lokalitách Slovenska. Vysoké napadnutie sme zaznamenali v roku 1998. Napadnutie zŕn sa prejavilo makroskopickými symptómami (SK) alebo aj bez makroskopických symptómov (AK). Produktivita SK zŕn je znížená (dĺžka koreňov a klíčkov). Na ochorení sa každoročne podierali najmä Fusarium moniliforme (36%), F. proliferatum (do 20%), F. subglutinans (do 25,2%), F. graminearum (do 22,4%) a F. anthophyllum (7%). Ďalších šesť druhov sa vyskytlo nepravidelne: F. oxysporum, F. trichothecioides, F. compactum, F. solani, F. avenaceum a F. poae (od 2 do 3,5%). Stupeň napadnutia nie je priamo úmerný klimatickým podmienkam

Kľúčové slová: kukurica, Fusarium spp., viabilita, produktivita

Kontaktná adresa: Antónia Šrobárová, Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV, Nádražná 52, 900 28 Ivanka pri Dunaji,

Stanovenie obsahu dusíkatých látok a lignínu v sušine zelenej lucerny siatej (Medicago sativa L.) na základe určenia priemernej fenofázy jej rastu

Pavol SLAMKA, Zuzana ČEREŠŇÁKOVÁ, Oto MALÝ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(3 tab., 1 obr., 11 ref.)

    Na základe morfologickej analýzy vzorky odobratej z porastu zelenej lucerny siatej bola vypočítaná jej priemerná fenofáza rastu a vývoja podľa hmotnosti (MSW). Obsah dusíkatých látok a acido-detergentmého lignínu v sušine zelenej lucerny bol vypočítaný pomocou predikčných rovníc, kde jedinou nezávislou premennou bola MSW. Hodnoty obsahu dusíkatých látok a lignínu vypočítané na základe morfologickej metódy boli porovnateľné s hodnotami stanovenými pomocou štandradných chemických analýz robených paralelne v tých istých vzorkách. Bola zistená veľmi tesná korelácia medzi obsahom dusíkatých látok stanovených morfologickou a Kjeldahlovou metódou (r=+0,95) a tesná korelácia medzi obsahom acido-detergentného lignínu stanoveného morfologickou a detergentnou metódou (r=+0,78). Štatistická analýza (Studentov t-test) potvrdila nulovú hypotézu že nie sú štatisticky významné rozdiely medzi hodnotami stanovenými morfologickou a štandardnou laboratórnou metódou len v prípade acido-detergentného lignínu

Kľúčové slová: lucerna siata, morfologická metóda, priemerná fenofáza, acido-detergentný lignín

Kontaktná adresa:Ing. Pavol Slamka, PhD., Katedra agrochémie a výživy rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 454, e-mail:hrubikov@afnet.uniag.sk

Vplyv teploty na antagonistickú aktivitu Trichoderma harzianum proti Microdochium nivale, Fusarium culmorum a F. equiseti v podmiekach in vitro

Kamil HUDEC   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(1 tab., 2 obr., 23 ref.)

    V práci sme hodnotili antagonistickú aktivitu Trichoderma harzianum proti Microdochium nivale, Fusarium culmorum a F. equiseti v podmienkach in vitro pri optimálnej (t=20°C) a pri nízkej (t=2°C). Na antagonizmus výrazne vplývala teplota. pri vyšších teplotách bioagens vykazovalo vyššiu antagonistickú aktivitu proti M. nivale, nasledovalo F. equiseti a F. culmorum. Pri teplote 2°C najrýchlejšie rástla huba M. nivale, naledovalo F. culmorum a T. harzianum spolu s F. equiseti nerástli. Zistil sa negatívny vplyv nízkej teploty na stupeň antagonistickej aktivity trichoderma, najmä v duálnych kultúrach s psychrotolerantnou hubou M. nivale. T. harzianum aj v týchto podmienkach čiastočne inhibovala rast mycélia M. nivale a F. culmorum. Pri nízkych teplotách sa zistený inhibičný vplyv metabolitov bioagens, ktorý sa v zóne stretu makroskopicky prejavoval tvorbou periférneho vzdušného valu mycélia M. nivale a F. culmorum, za ním rast fuzárií nepokračoval. Z hľadiska negatívneho vplyvu nízkej teploty na rast a hyperparazitickú aktivitu mycélia bioagens sa použite trichoderma proti psychrotolerantným fuzáriám javí ako neperspektívne

Kľúčové slová: Trichoderma, Fusarium, antagonizmus, protirastúce kultúry

Kontaktná adresa:Ing. Kamil Hudec, PhD., Katedra ochrany rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 250, e-mail:khudec@afnet.uniag.sk

Obsah anorganických foriem dusíka v pôde pod zeleným úhorom

Peter ONDRIŠÍK, Lýdia JEDLOVSKÁ, Magda FRIDRICHOVÁ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(3 tab., 13 ref.)

    V poľnom pokuse sa sledoval vplyv spôsobu využívania viacročného zeleného úhoru (6 ročný úhor bez agrotechnických zásahov s výnimkou kosby) na zmeny v dynamike anorganických foriem dusíka v pôde a pH pôdy. Pokus mal tri nehnojené varianty: 1. zelený nekosený úhor, 2. zelený kosený úhor, hmota zostala na parcele, 3. kosený zelený úhor, hmota sa z parcely odstraňovala. V pôde vo všetkých variantoch prevažoval amoniakálny dusík, ktorého podiel na celkovom anorganickom dusíku bol 69-73%. Najvýraznejší vplyv na zmeny obsahu anorganického dusíka mal ročník a to najmä množstvo zrážok, ktoré výrazne limitovalo intenzitu nitrifikácie. Varianty pokusu, resp. doba odberu neboli preukazné. Nizke hodnoty dusičnanového dusíka v pôde boli podmienené aj nízkou hodnotou pH pôdy, ktoré bolo v rozpätí 5,25-5,87

Kľúčové slová: zelený úhor, amoniakálny dusík, dusičnanový dusík, pH

Kontaktná adresa: Ing. Peter Ondrišík, PhD., Katedra ochrany životného prostredia a zoológie, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, e-mail:ondrisik@afnet.uniag.sk

Fyziologické charakteristiky jarného jačmeňa (Hordeum vulgare L.) využiteľné v skríningu genotypov tolerantných na sucho

Katarína OLŠOVSKÁ, Marián BRESTIČ, Jozef HUDEC   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v angličtine
(1 tab., 4 obr., 18 ref.)

    V nádobových vegetačných experimentoch s troma ekologicky vzdialenými genotypmi jačmeňa bola testovaná citlivosť fyziologických charakteristík využiteľných v skríningu na toleranciu voči suchu. Simultánne bola meraná vodivosť prieduchov, fotosyntetická asymilácia CO₂, relatívny obsah vody a vodný potenciál listov, obsah izotopu uhlíka (gamma ¹³C) v nadzemnej časti rastlín po strese v období po antéze. Výsledky poskytujú informácie o úlohe heterogénneho zatvárania prieduchov pri udržiavaní vodného stavu listov a fotosyntézy počas sucha po antéze a významnosti priameho poškodenia architektúry klasov vplyvom sucha a dopadu na reguláciu produktivity rastlín. V práci sa ďalej diskutuje o fyziologických kritériách tolerancie jačmeňa na sucho a adaptácii na úrovni zdroja (fotosyntéza, správanie prieduchov) korelovaných ku kapacite sinku

Kľúčové slová: tolerancia na sucho, vodivosť prieduchov, vodný potenciál listov, fotosyntéza, obsah izotopu uhlíka ¹³C, jarný jačmeň

Kontaktná adresa: Ing. Katarína Olšovská, PhD., Katedra fyziológie rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 442, e-mail:olsovska@afnet.uniag.sk

Hodnotenie ukazovateľov produkcie vlny oviec na základe priemernej heterozygotnosti v polymorfných znakoch a genetickej vzdialenosti

Anna TRAKOVICKÁ, Eva STRAPÁKOVÁ, Alojz KÚBEK   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(5 tab., 8 ref.)

    Na základe genetickeho polymorfizmu lokusov hemoglobín (Hb), karbonická anhydráza (Ca), X' proteín (X,), transferín (Tf), albumín (Al) a cerulopiazmín (Cp) sa zistila priemerná heterozygotnosť a genetická vzdialenosť troch produkčných stád krížencov merino x lincoln. V stádach vykazujúcich genetickú podobnosť bola vyššia priemerná heterozygotnosť 0,4656, resp. 0,4713 a štatisticky nevýznamné diferencie v produkcii potnej vlny a dĺžke vlny. V skupine so zníženou heterozygotnosťou 0,3554 bola potvrdená štatisticky významne nižšia produkcia potnej vlny 4,85 kg (oproti 5,05, resp. 5,12 kg) a dĺžka vlny 9,18 cm (oproti 11,0, resp. 11,8 cm). Rozdiely v jemnosti vlny medzi skupinami boli na dolnej hranici preukaznosti pri nízkej variabilite. Štatisticky významné rozdiely medzi skupinami v hustote vlny poukazujú na väčší vplyv aditívneho účinku génov na výšku tohto produkčného ukazovateľa. V skupine s nízkou heterozygotnosťou sa zistili nehomogénne korelácie medzi dĺžkou a hustotou vlny, ako aj produkciou a dĺžkou vlny. V heterozygotných skupinách sa zistili všeobecne uvádzané tendencie korelačných vzťahov. Na základe korelačných koeficientov medzi priemernou heterozygotnosťou a úžitkovosťou sa potvrdila preukazná pozitívna závislosť medzi produkciou vlny a priemernou heterozygotnosťou (0,9565+++), dl´žkou vlny a priemernou heterozygotnosťou (0,9862+++)

Kľúčové slová: ovca, produkcia vlny, genetická vzdialenosť, priemerná heterozygotnosť

Kontaktná adresa: doc. Ing. Anna Trakovická, CSc., Katedra genetiky a plemenárskej biológie, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 454, e-mail:hrubikov@afnet.uniag.sk

Mäsová úžitkovosť dvoch hybridných skupín ošípaných

Ivan PAŠKA, Juraj MLYNEK, Mária BULLOVÁ, Stanislav ELIÁŠ   (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Článok je v slovenčine
(6 tab., 12 ref.)

    Na špecializovanej farme pre chov ošípaných sme inštalovali ďalší pokus overovania finálnych hybridov. Porovnávali sme dve kombinácie: syntetická línia x (pietrain x yorkshire) - SL x (Pn x Yo) a biele ušľachtilé x (slovenské mäsové x pietrain) - Bu x (Sm x Pn). Matky finálnych hybridov Bu x (Sm x Pn) pochádzali zo šľachteného stáda rozmnožovacieho chovu. Testovanie sme robili na Stanici výkrmnosti a jatočnej hodnoty SPU v Nitre v roku 1998 a hodnotili sme vybrané ukazovatele mäsovej úžitkovosti. Výsledky ukázali na trhovú akceptovateľnosť hybridov obidvoch kombinácii. Zatriedenie systémom EUROP bolo v úplnej prevahe v triedach E a U. Len 9% zvierat v kombinácii Bu x (Sm x Pn) bolo zaradených do triedy R. V štruktúre kvality jatočných polovičiek lepšie výsledky dosiahla kombinácia Bu x (Sm x Pn). Zvieratá kombinácie Bu x (Sm x Pn) mali v porovnani s kombináciou SL x (Pn x Yo) o 1,63% (55,92%) viacej chudej svaloviny predovšetkým v dôsledku lepšieho osvalenia bôčika - 11,90 resp. 12,92%. Kvalita mäsa z hľadiska výživových, hygienických a technologických výsledkov bola veľmi dobrá v obidvoch kombináciách

Kľúčové slová: ošípané, hybridy, výkrmnosť, jatočná hodnota

Kontaktná adresa: prof. Ing. Ivan Paška, CSc., Katedra špeciálnej zootechniky, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 087/6508 410