Počiatky evidencie publikačnej činnosti a aj prvé pokusy s poskytovaním bibliograficko-informačnej činnosti SlPK sú spojené s dnes už minulým storočím. Hoci prvé pokusy s bibliograficko-spravodajskou službou siahajú do roku 1947, až september 1951 dáva oficiálne knižnici atest na prevzatie Poľnohospodárskeho a lesníckeho dokumentačného strediska (ďalej PLDS). Už v tomto období bola silnou stránkou knižnice bibliografická činnosť.

Prvým produktom PLDS bol v roku 1950 Prehľad poľnohospodárskej a lesníckej literatúry, ktorý o rok neskôr vyšiel vo forme časopisu a obsahoval 5 948 anotovaných záznamov. Činnosť strediska a celej knižnice sa narušila v roku 1952, a to sťahovaním do Nitry.

Postupné personálne dobudovanie oddelenia umožnilo vydávať odborné úplné a výberové bibliografie a súpisy. Knižnica sa začala špeciálne venovať evidovaniu publikačnej činnosti pracovníkov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Postupne totiž vznikala potreba získavať prehľad o publikačnej činnosti a ohlasoch na ňu pre rôzne evalvačné a akreditačné komisie, ktoré určujú kritériá hodnotenia vedeckej a pedagogickej činnosti pracovníkov.

Prvou veľkou ucelenou bibliografickou prácou boli dva diely publikačnej činnosti pracovníkov Vysokej školy poľnohospodárskej (1947-1966). Od roku 1967 sa publikačná činnosť registrovala v ročenkách. V tomto roku knižnica prebrala zodpovednosť za prípravu slovenskej časti Československej poľnohospodárskej bibliografie, v ktorej, samozrejme, tiež nechýbali záznamy pracovníkov školy. Bibliografické ročenky potom pravidelne vychádzali v tlačenej forme až do roku 1989. Každá ročenka mala okolo 700-800 bibliografických záznamov a vyhľadávalo sa v nej podľa autorského a predmetového registra. Ročenka obsahovala anglický preklad názvov a bola súčasťou medzinárodnej výmeny publikácií. Tým sa publikačná činnosť pracovníkov dostala na univerzity a výskumné ústavy 280 výmenných partnerov zo 120 krajín sveta a mohla ju tak úspešne spropagovať . Nedostatok financií na tlač ročeniek a "hlavoručné" zostavovanie registrov, korektúry a prepis bibliografie na predlohy pre tlač spôsobovali dvoj- až trojročné oneskorenie vydania publikácií. Problém spôsobovalo aj časté odsúvanie tlače edičným strediskom, pretože prioritou školy sa stala tlač učebných textov a zborníkov.

Po zmene spoločensko-ekonomických pomerov v bývalej ČSSR v novembri 1989 a otvorením trhov si moderná technika našla cestu aj do knižníc. V tomto období pribudli výkonné osobné počítače, knižnica získala licenciu na systém mikro CDS/ISIS, začalo sa budovanie počítačovej siete a evidencia publikačnej činnosti sa stala súčasťou automatizovaného spracovania záznamov vo výmennom formáte. V rokoch 1990, 1991 a 1992 sa bibliografická ročenka spracovávala už len v počítačovej forme a z ekonomických dôvodov prestala vychádzať tlačou.

Od roku 1993 sa stala evidencia publikačnej činnosti súčasťou novej celoslovenskej poľnohospodárskej databázy AGROBIBLIOGRAFIA (ďalej AGB). AGB je celoslovenská databáza, jednotlivé záznamy o publikačnej činnosti pracovníkov univerzity možno selektovať po pridaní kľúčových slov, ktorými sa databáza indexuje.
V súčasnom období má poľnohospodárska databáza AGB asi 32 000 anotovaných aj neanotovaných záznamov. Snaha pracovníkov SlPK je, aby sa táto jediná poľnohospodárska databáza prepísala aj na CD nosič. Reálnym termínom uskutočneného zámeru sa zdá byť prvá polovica roku 2001.

Aj keď evidencia publikačnej činnosti pracovníkov SPU v systéme CDS/ISIS priniesla nesporne veľa pozitívneho, dnešnému vývoju a trendu už tento program nevyhovuje, nakoľko pracuje pod MS DOS a štruktúra záznamov už úplne nekorešponduje so svetovými parametrami. Ak chce Slovenská poľnohospodárska univerzita získať medzinárodný štandard sprístupňovania publikačnej činnosti svojich pracovníkov na internete prostredníctvom svojej webovskej stránky, musí nevyhnutne venovať určité finančné prostriedky na nákup nového softvéru i hardvéru a na programové vybavenie konverzie starej databázy do nového prostredia. Zvýši sa tým nielen úroveň prezentácie publikačnej činnosti pracovníkov univerzity, ale zároveň bude databáza pomáhať zlepšovať aj podmienky na lepšie hodnotenie univerzity pred akreditačnými komisiami.

V poslednom období badať na našej univerzite trendy budovať si vlastné databázy, či už zo strany katedier, alebo jednotlivých fakúlt. K tomu možno povedať len toľko, že žiadna sebelepšie spracovaná interná databáza neumožní prezentáciu publikačnej činnosti tak, ako to urobí centrálne budovaná databáza publikačnej činnosti. Záznamy musia vyhovovať normám ISO 690 a formátu MARK. Okrem toho treba pripraviť potrebné tlačové výstupy na kvalifikačné postupy, akreditácie, evalvácie, prehľady pre jednotlivcov, katedry, pracoviská atď. Databáza musí ďalej spľňať aj možnosť jej aktualizácie v režime online a rešeršovania podľa viacerých hľadísk. Nevyhnutnou povinnosťou každej katedry, pracoviska a jednotlivca bude pričiniť sa o kompletnosť napĺnania bázy údajmi formou pravidelného zasielania publikovaných príspevkov do centrálnej knižnice univerzity - SlPK.

Ak z objektívnych dôvodov pracovník nemôže zabezpečiť na spracovanie originál dokumentu, mal by poslať kópiu článku, ktorý okrem samotného textu musí obsahovať aj kópiu titulného listu a tiráže, čo súvisí so spracovaním záznamu podľa platných noriem. Súčasný stav knižnično-informačných systémov je na univerzitách SR na rôznej úrovni. Bude záležať od vedenia našej univerzity, na aký stupienok sa v tomto smere dostane Slovenská poľnohospodárska knižnica. Jej pracovníci sú ochotní splniť aj tie najnáročnejšie požiadavky, ktoré súčasný stupeň rozvoja informačných technológií ponúka a ktoré budú kladené zo strany pedagógov.

© Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre 13.2.2001