| |
|
Budovanie Poľnohospodárskeho citačného
registra v SlPK
Tatiana Wölczová
Po r. 1989 sme sa na našom pracovisku zaznamenali zvýšený záujem o žiadosti na citácie pre
pracovníkov VŠP a neskôr aj pre pracovníkov rôznych vedeckých a vedeckopedagogických pracovísk
rezortu poľnohospodárstva a potravinárstva. Možno konštatovať, že v posledných rokoch nastal
prudký nárast záujmu o citačnú službu. Na porovnanie: - v. r. 1990 sme obdržali niekoľko
desiatok žiadostí, v r. 1995 to bolo už 515 a v r. 2000 sme vybavili 1275 žiadostí o citačnú
rešerš. Zo začiatku sme pre každého žiadateľa o citačnú rešerš pracne ručne vyhľadávali v
jednotlivých publikáciach citačné záznamy. Pri novej žiadosti o rešerš sa celý postup opakoval
a znova boli vyhľadávané síce nové údaje, ale z tých istých publikačných zdrojov. To znamenalo
opätovne prelistovať tisícky tých istých strán. V tom čase jediným dostupným zdrojom na
vyhľadávanie citácií v tlačenej podobe bol Science Citation Index (SCI) vydávaný
Institute for Scientific Information (ISI) vo Filadelfii.
Otcom myšlienky citačných registrov a tvorcom ISI ako aj prvým vydavateľom SCI v šesťdesiatych
rokoch 20. stor. bol Eugene Garfield. V r. 1986 bol SCI retrospektívne publikovaný za
roky 1955 - 1964 a v r. 1988 za roky 1945 - 1954. V súčasnosti vychádza v tlačenej podobe,
na CD a pod názvom SCI-EXPANDED je sprostredkovaný tvorcami za patričný poplatok cez Internet.
Tlačená podoba a CD oproti posledne menovanému má viacero nevýhod. Sleduje len niečo viac ako
3000 vedeckých časopisov a monografií a pri vyhľadávaní cez meno autora je možné nájsť len
diela prvého autora. Ak chceme nájsť citáciu druhého a ďalšieho autora, muíme mať presné údaje
o autorovi, názve diela, roku vyd. resp. pri článkoch z časopisov aj údaje o ročníku a stranách
citovaného diela. Takéto vyhľadávanie nie je možné bez priloženej publikačnej činnosti autora
a je pomerne zdĺhavé. V minulom roku SlPK zabezpečila pre pracovníkov SPU prístup do SCI-EXPANDED,
ako aj SSCI (Social Science Citation Index) a AHCI (Arts and Humanities Citation Index). Pracovníci
SPU si počas dvoch týždňov mohli vyskúšať, ako sa pracuje s uvedenýcmi bázami. V tejto súvislosti
treba pripomenúť, že SCI ako aj ďalšie citačné registre boli tvorené a vo vyspelom svete sú aj
dodnes používané za účelom vyhľadávania informácií. Vedci ich používajú na získavanie nových
informácií, ktoré im neposkytujú bežné rešerše. Metódu vyhľadávania informácií cez citácie je
vhodné využiť najmä pri vyhľadávaní informácií rozptýlených v rôznych druhoch publikácií z rôznych
vedných odborov.
Citačné registre nám umožňujú aj pozrieť sa trochu hlbšie do zákulisia vedy. Pomocou nich je možné do
určitej miery skúmať prínos jednotlivých vedcov či štátov do svetovej vedy a takto skúmať aj význam
jednotlivých vedeckých pracovísk. Treba však pripomenúť, že citácia ako odkaz na skôr publikované
dielo neznamená automaticky čerpanie informácií, pokračovanie v myšliekach predchádzajúceho autora.
Často sa vyskytujú citácie s úmyslom poprieť myšlienky uvedené v citovanom dokumente, alebo s nimi
polemizovať. Pri hodnotení kvality práce či jej autora je potrebné rátať aj s formálnym citovaním
prestížnych autorov, čím citujúci sleduje zvýšenie vážnosti svojej práce. Pri citovaní zohráva úlohu
aj vzťah podriadených a nadriadených, kolegialita a pod. Preto citácie nemôžu slúžiť ako jediné
kritérium na skúmanie kvality práce vedca, či vedeckej inštitúcie. Citačné registre vydávané ISI
slúžia predovšetkým na vyhľadávanie informácií. S tým súvisí aj ich podoba. Hlavný dôraz (a je to
vidieť najmä na citáciách, získaných z CD) sa kladie na citujúce dielo a nie na citované, pretože
novú informáciu, ktorú v budúcnosti môžu využiť vedeckí pracovníci, prináša spravidla práve citujúce
dielo. Preto v zázname o citovanom diele sú len základné údaje (prvý autor, skratka časopisu, ročník,
rok, strana). Naproti tomu pri citujúcom diele sú údaje úplné (napr. pri už spomínanom časopise sú
to všetci autori, celý názov príspevku, plný názov časopisu, ročník, rok, číslo, strany).
Sledované časopisy a ostatné publikácie sa do SCI zaraďujú na základe viacerých kritérií. Časopis
musí vychádzať pravidelne, musí mať určitý štandard kvality, nesmú sa v ňom striedať kvalitné
články s menej významnými. SCI má vlastný ved. team, poprípade prizýva externých spolupracovníkov,
ktorí skúmajú kvalitu zaraďovaných časopisov do tejto databázy. Vyžaduje sa, aby všetky články
mali anglické abstraktá, a aby aspoň niektoré články boli písané po anglicky. Tak isto je potrebné
aj určité medzinárodné prepojenie (redakčná rada, články od zahraničných autorov a pod.) Jedným
z hlavných kritérií zaradenia časopisu do SCI je aj jeho citovanosť. ISI vydáva každoročne
Journal Citation Reports - materiál o tom, ako často sú časopisy citované, koľko článkov bolo
v nich publikovaných, ako aj priemerný počet citácií v nich uvedených. Zaujímavým ukazovateľom,
ktorý obsahuje tento materiál, je tzv. impact factor, ktorý poskytuje obraz o frekvencii
citovania priemerného časopiseckého článku. Aj na základe neho boli a sú jednotlivé časopisy
zaraďované do SCI. Koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov boli do SCI zahrnuté niektoré
československé časopisy s poľnohospodárskym a jemu príbuzným zameraním, ako napr. časopisy
Rostlinná výroba, Živočišná výroba, Veterinární medicína a pod. Prvé dva z uvedených časopisov
boli po krátkej dobe z SCI vyradené. Uvedené časopisy od polovice 90. rokov sa opäť nachádzajú v
SCI-EXPANDED. V súčasnosti sú tam zo slovenských a českých sú tu zaradené tieto časopisy s
poľnohospodárskou a príbuznou tématikou:
- Acta veterinaria Brno
- Acta virologica
- Biologia Plantarum
- Biológia
- Chemické listy
- Chemické zvesti
- Czech Journal of Animal Science
- Ekológia
- Folia Biologica
- Folia Microbiologica
- Folia Parasitologica
- Folia Zoologica
- Helminthologia
- Listy cukrovarnické a řepařské
- Rostlinná výroba
- Veterinární medicína
- Živočišná výroba
- Českoskovenská psychologie
- Ekonomický časopis
- Finance a úvěr
- Sociológia
- Sociologický časopis
- Studia Psychologica
Pokiaľ sa vyskytne požiadavka jednotlivých vedeckých pracovísk o posúdenie a prípadné zaradenie
toho ktorého časopisu do SCI, ISI ju preskúma a v prípade zaradenia časopisu do SCI spracuje
ho tri roky dozadu. Poprípade redakčná rada obdrží signál od ISI v prípade, keď tento je
častokrát citovaný v časopisoch, ktoré už sú zaradené do SCI. Pre pracovníkov našej univerzity
by mohla byť zaujímavá informácia, že do SCI môzu byť zaradené aj zborníky z medzinárodných
vedeckých konferencií, ktoré vychádzajú pravidelne a spĺňajú kritériá kvality. O ich zaradenie
je taktiež možné požiadať ISI.
U nás sa skúmanie citácií autora zatiaľ obmedzuje len na časť toho, k čomu sú vypracovávané
a určené - len na hodnotenie jeho práce, nanajvýš ako jeden z podkladov na získanie grantu.
Je všeobecne známe, že žiadne hodnotenie vedeckého a vedecko-pedagogického pracovníka sa už
nezaobíde bez priloženého zoznamu jeho citácií. Tieto údaje naši vedeckí pracovníci donedávna
nemali v podstate kde získať, pretože, ako už bolo povedané, SCI zahŕňal len nepatrnú časť
u nás vychádzajúcich vedeckých časopisov, a teda aj citovaných autorov.
Preto SlPK začala v r. 1990 budovať citačný register najskôr pracovníkov VŠP a po r. 1992 sa
plošne rozšíril rozsah spracovaných citácií o citácie vedeckých a pedagogických pracovníkov
rezortu poľnohospodárstva a potravinárstva SR. K tomuto kroku sme pristúpili najmä preto,
že spracovávanie citácií podľa priložených zoznamov pracovníkov VŠP bolo oveľa zdĺhavejšie,
ako keď sa začali zapisovať všetci slovenskí citovaní autori. Tým sme súčastne zabezpečili,
že v Poľnohospodárskom citačnom registri sa nachádzajú aj tí vedeckí pracovníci, ktorí prišli
na našu univerzitu z iných vedeckých či vedeckopedagogických inštitúcií.
Poľnohospodársky citačný register sa buduje z dostupných časopisov, monografií, zborníkov,
nepravých periodík, výskumných správ, habilitačných a iných prác. SlPK v posledných rokoch
nemá právo povinného výtlačku, a tak množstvo publikácií, ktoré na Slovensku vychádzajú,
nemáme k dispozícii na spracovanie, čím je ovplyvnené v negatívnom zmysle aj budovanie citačného
registra. Preto sa SlPK pravidelne obracia na všetky vedecké a vedecko-pedagogické pracoviská a
jej pracovníkov, aby poskytovali nimi vypracované materiály a práce, resp. zapožičiavali
SlPK najmä zborníky z vedeckých konferencií publikovaných v zahraničí, kde sú citovaní slovenskí
autori. Čím viac pracovísk poskytne svoje materiály, tým bude register citácií úplnejší.
Poľnohospodársky citačný register sa buduje v systéme ISIS. V súčasnosti je časový horizont v ňom
zahrnutých publikácií pomerne široký. Sú to základné časopisy z oblasti poľnohospodárstva a príbuzných
vied a iné publikácie za obdobie r. 1992 - 2000. Register sa buduje aj retrospektívne, niektoré
tituly časopisov a nepravých periodík sú spracované od r. 1970. Dnes obsahuje Poľnohospodársky
citačný register vyše 56 000 bibliografických záznamov a v jeho budovaní sa neustále pokračuje.
Za databázu poľnohospodárskych citácií získala SlPK na medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu
Agrokomplex `95 Čestné uznanie ministra pôdohospodársva SR.
Citačné rešerše sa poskytujú pre pracovníkov SPU zdarma, na základe zaslanej a
vyplnenej
objednávky, ktorá je prístupná aj na WWW stránke SlPK. Hotový produkt
sa záujemcom zasiela
poštou v podobe tlačeného výstupu, e-mailom, na diskete alebo faxom. Pre pracovníkov vedeckých
a vedeckopedagogických inštitúcií je táto služba od r. 2001
spoplatňovaná.
Mgr. Tatiana Wölczová
Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre
© Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre 13.2.2001
|